Toto fórum bude uzamčeno, své příspěvky pište do nového fóra: http://lukostrelec.cz/subdom/forum/

[Ogen]

Deadbuy: No, daj to už konečne sem, chcel som to i od Kaša, ale ten sa k tomu asi nemá .
Každý kdo má tis a chce s tým niečo robiť nech sa tu najprv poradí (ak to nie je sám Hawk., alebo Pája4 ), nič za to nedá a ušetrí si námahu, ale hlavne ten materiál stojí za to, aby sa na ňom potrénoval rozum
Ale i tá druhá strana kmeňa stojí za to, na nej sa môžeš potrénovať a platí to, čo som napísal horevyššie!!!

[hawkwind]

Tsový elb nemá žádné madlo. Možná kdybys nemasakroval to dřevo bez rozmyslu, fotil to a zeptal se na radu, bylo by z toho víc úžitku.

J.

[deadguy]

je to horší než se zdálo suk je na boku je už seřízlý a téměř do poloviny průměru madla. dodělám to ale šetřit to nebudu, dyš to rupne tak to rupne.
jestli to chceš vidět můžu to sem nafotit. je to ale zatím hodně nahrubo

[Ogen]

[hawkwind]

Najvhodnější průměr je asi jako telegrafní sloup, ale hodně štěstí.
Samozřejmě, že jde o to kolik heartwoodu se enchá vyzískat. Hustší tis má obecně tenký sap a to je dobře, čili i relativně slabá 5 cm větev vydá dřevo na luk. Na druhou stranu řidší tis mívá sap tlustý a věšina takové větve bude sap - čili se na luk nehodí.

90 procent raně středověkých luků je z tyčí do 8 cm, od4-6 normálně, ale jsou obvykle z hustého dřeva, ve kterém je vrstva sapu tenká.

J.

[deadguy]

Ogen: rozštípl sem ho napůl a vybral reflexní polovinu. větší suk tam je jeden a vychází na madlo

[deadguy]

[Ogen]

[hawkwind]

O to nejde, jen, že ta druhá otázka byla tak naivní, že mě přesvědčila, že nevíš která bije.
Zatři konce i jakékoli suky lepidlem - třeba dispercolem a dej to někam kde z toho ta vlhkost nebude unikat moc rychle, sklep atd...

J.

[deadguy]

sluníčko svítí, na topení je už pozdě. pěkně sem ho rozštípl a pomalu bude vysychat. dyžto poseru nebude to poprvé

[hawkwind]

Spal to, pokud si s tím nevíš rady, je ti to úplně k ničemu.

J.

[deadguy]

a teď naopak, co třeba průměr kolem 12-15cm, má cenu takový klacek ohoblovat na 5cm?

[Pája1111]

...
_________________
Když máš obě ruce levé, staň se levákem, budeš ve výhodě!

[deadguy]

jaký je ideální průměr tisové tyče na výrobu silného longbow, prořezávali jsme park a je tam pár rovnějších větví - kmínků kolem 2,2m...

[Kaša]

Neví tedy někdo,jestli se v tom středověku o ty tisy starali,
nebo ten strom jenom našli a uřezali?

[eon]

Za 6000sk máš z ameriky drevo legálne v top kvalite(hotové na luk) tak čo riešiš, z talianska možno lacnejšie , najviac tisu zostalo na kaukaze (choť tam na dovolenku )

[Ogen]

Čím to môže byť, že alpské tisy sú najlepšie?
Môj názor je i ten, že sa o ne starajú ľudia, zameraný na lukárskú potrebu. To znamená, že nedopustia, aby mal kmeň pri raste bočné konáre do výšky 2-3 m , alebo len minimum, čo sa dá docieliť. U jaseňa sa to dá docieliť v pohode.

[eon]

Ogen , to čo som písal bolo o moruši čiernej pestovanej na ovocie .Mám to z jedného článku .Ak to chceš na luk tak asi može byť semenáč možno je to aj lepšie.Ale pestovat morušu iba koli drevu?Semenáče sú bud úplne bez plodov alebo len také malé prdy .Toto mám z internetu ,dá sa to nájsť. http://exoflora.mayday.sk/modules/news/print.php?storyid=71 http://exoflora.mayday.sk/modules/news/article.php?storyid=375 no máš tam aj to potápanie ,podla vzrastu

[Ogen]

To bol vtip, moruša vysoká asi 8m-10m a konáre vo výške 3m. To mám preštudované, som trochu zahradkár. Dnes som dal do zeme odrezky tisu, patky drevité a vetvičky nedrevité, na severné miesto, prikryl z 2/3 hlinou a poradil mi ďalší kolega, že je dobré prikryť sklenenou nádobou. Uvidím za niekoľko mesiacov, ale lepšie je to robiť na jeseň.

[eon]

Moruše ked sú staré ,sa ohýbajú k dole .Nuž a chytíč na kúsku dáš dole kôru a ten kúsok strčíš do zeme ,zahrabeš a koniec necháš trčat hore .Podvoch rokoch možeš odšmyknúť konár to je 100% metoda ,dá sa aj vzdušným potápaním 3 krát hádaj čo to je ?

[eon]

To je super ogen ,tak toto sa my zíde aj si to vyberiem .Nie je tam však napísané že Moruše zo semena pomalšie rastú ,alebo neskôr plodia? Už si nepametám . Potápaním je vraj lepšie ,najskor na ovocie ,nie na luk Fakt , a toto je lepšie ako technologia rozbíjania flaše črepom sa to oškrabáva ostrov hranov ,nie reže.Pracovný postup :črep uchop medzy palec a ostatné prsty , koľko sa zmestí, ostrov hranov škrab smerom k sebe ,od stredu luku ku koncom, ked sa povyštrbuje použi iný črep alebo ho rozbi na drobnejšie. Podrobnejšie už neviem.No tak skúšaj ,a aby si sa nedorezal ten črep nechytaj za to ostré

[Ogen]

Rozmnožovanie moruše:- zplodov:- jún-júl i august zber plodov ihneď po dozrení - plody rozmačkáme a zalejeme vodou, nenecháme kvasiť a potom preperieme a trochu dosušíme
- stratifikujeme
- klíčivosť 50% 2-3 roky
- začiatkom marca stratifikujeme
- koncom apríla a začiatkom mája vysievame - pred mrazom ich dáme do prezimovne - najlepšie piesčito-hlinitá pôda, nevhodné sú kyselé pôdy, rašelinné a sterilné piesky
- mimo M. alba trpia moruše v tuhých mrazoch
To je všetko z toho samého zdroja, nižšie uvedeného.

[Ogen]

K rozmnožovaniu tisu: - z plodov: -trháme červeňajúce, zbavíme dužniny a pod tekúcím prúdom vody preperieme semená,
- stratifikujeme
- klíčivosť 70%
- vysievame na budúcu jeseň 1 cm pod povrch ihličnaté hrabanky - v máji vzídu niektoré i dlhšie
- chránime pred slnkom, suchom
- do 2.roku necháme a presadíme
- z odrezkov-hlavný spôsob rozmn.:
-od augusta do novembra pre mrazmi s patkou alebo bez patky s pozdĺžným rezom 1-2 cm dlhým
- zaprášime stimulátorom, strčím do
-do neutrálneho piesčito-rašelinového substrátu, teplota čo najnižšia, do truhlíku, zatienenie, nesmú vyrašiť skôr než zakorenia
Tisy miľujú živné vápenité pôdy, znášajú i iné, pokiaľ nie sú suché, výhrevnémokré, nepriepustné. Pri nočných mrazoch trpia žiarením zimného a jarného slnka.
Z knihy -rozmnožování okrasných stromů akeřů- Vilém Walter-r.1978

[Ogen]

Dobre, mám na mysli čierne bodky-uhlíky; je vidieť i pod bielym drevom na prasknutej časti väčší a dokonca je schovaný tak, že na povrchu je zanedbateľný, niečo ako skrytá vada materiálu.

[eon]

Ogen to nie je pravda , malé na tise nevadia vobec !!! Ja som to spravil z zo spodnej časti šikmáča a ešte k tomu zvlhnuté dal na slnko atd.,proste kopa sprostostí naraz, tam bol eror

[Ogen]

Nebezpečné miesta sú také ako je to ukázané na zlomených častí od Eona v téme Indiánské luky..., jednotlivé čierne bodky od uschnutých vetvičiek 0,2-2mm alebo živých vetvičiek, vždy na tých miestách, kde sa to nehodí pre lukára

[cornus]

Tak som to znovu zabudol sledovať, ale sú tam ďaľšie reprízy.
Nenašiel by sa niekto schopný to stiahnuť?

[cornus]

Dokument o tise na STV2 budú opakovať v piatok o 22.00
http://www.stv.sk/relacieaz/dvojka/rozpravanie-stromov/

[Ogen]

Pre zaujímavosť, stred je tmavo hnedý až čierny- uhlový (priemer 2 mm). Zkúšal som 1 m vetvičku tisu navlhčiť a zabalil do igelitu na 1 týždeň, pustila orandžovú barvu a trochu drevo nabarvila, myslím, že tanín (hlavne i v čaji) každé drevo zvýší jeho pružnosť, to chce experimentovat a tiež v kôre je jed, impregnuje drevo proti rôzným vplyvom.

[cornus]

S tisom je to rovnako ako s každým drevom musí mať aj dobrú kvalitu.
U ihličnanov je lepšie drevo u pomalu rastúceho stromu v špatných podmienkach- úzke letokruhy.
U listnatých drevín to často býva opačne.