Toto fórum bude uzamčeno, své příspěvky pište do nového fóra: http://lukostrelec.cz/subdom/forum/

[Ogen]

S tým nosníkom som si to myslel tiež, ale je v tom rozdieľ. Rozdieľná šírka, hrúbka a neporušené letokruhy od stredu až ku koncom ramien, a tým i nerovnomerné rozloženie ohybovej sily, asi je to v tom vzperu.
To je presne ono, je v tom však tá deštrukcia , a kedy je materiál dosť nedostatkový a sme zase na začiatku.

[Kaša]

Pro lukaře je nejhorší, když mu luk praskne kdekoliv. Podle toho, kde mu
praskne, určuje kde udělal chybu, ve volbě materiálu, slabé místo, neznámý
faktor,..... Ale když luky nepraskají, nemáš kde hledat chyby, jedeš pod
svoje možnosti. Nejlíp je asi jít až za hranici, a pak ji teprve najdeš.

S tím namáháním si představ veknutý nosník,který na volném konci zatížíš.
Pod zátěžnou silou je ohybový moment nulový, ve vetknutí je maximální.

Kaša

[Ogen]

Konštatuješ správne, že to praská väčšinou uprostred ramien, čo by som parafrázoval, "keď to praská, tak nebude žiadny luk a hotovo", je to vlastne zlá práca každého lukára. Nemá dobre rozložené ohybové sily v materiálu , čo je dosť ošemetná vec, pretože to záleží od rôzných aspektov, čo vieme všetci a zvládá to len málokdo.
Dám otázku; čo je lepšie pre lukára, keď praskne luk uprostred ramien alebo na konci a následne potom uprostred?

[Ogen]

Kaša, je to nezmyseľ , ani nevieš o čom píšem, ja sám viem v čom je to trochu pritiahnuté za vlasy ale, keď to tu vysvetlíš, budeme chytrejší. Napísal som to tu preto, aby sa rozbehla výmena názorov, ale takéto konštatovanie je, asi vieš k čomu .

[Francois]

[Kaša]

Ogene,píšeš nesmysly. U končíku je skoro nejmenší namáhání (teoreticky).
Nejvíc namáhaná je část, kterou lukař pokazí (nebo špatné dřevo-
taky chyba lukaře). Většinou luky praskají uprostřed ramen.

Kaša

[deadguy]

nejslabším místem, které povolilo nejdřív, byla ta část u středu. přesně v nevinně vyzerajúcim, ikdyž trošku vyhnilém suku o průměru 4mm. ten konec praskl asi o 0.3s později. s tou boční silou je to asi jak říkáš, na té prasklině konce ramena je to zjevné ale řekl bych že sem tam nechal menší hrbolek a přesně tam to bouchlo

[Ogen]

Mal si to dobre urobené, no najproblematickejšie miesto je vlastne ten
koniec-končík ramena, kde ten kúsok dreva-prierez musí niesť celú
náťahovú silu, a záleží na každom lukárovi, ktorý koniec polotovaru dá na
spodok, väčšinou si dá spodnú časť na spodné rameno a to je práve tá
časť, ktorá vlastne má tie letokruhý ďalej od seba ako rastie strom, na
spodu je širší, aj preto je to rameno menej ohnuté pri tilleru A ďaľšie
problematické pôsobenie síl je, keď sú letokruhy viac do polkruhu, kedy
je priemer polotovaru malý a pri opracovaní sa musia tieto okraje-
-etokruhy idúce už v smere streľby, čo najviac opracovať, tu vlastne
pôsobí ten samý tlak kolmý na letokruhy, ale pôsobí na bočnú stranu
letokruhov, ktoré na tento tlak nie sú dimenzované, preto je to ešte
problematickejšie u jaseňa než u tisu, ktorý je krehkejší a bortí sa na
bruchu i práve kvôli tejto bočnej sile na letokruhy.

[deadguy]

materiálem byla větev o průměru asi 60 mm určitě velice nízké kvality. jádro bylo velice světlé letokruhy řídké. co se týče zamýšlené síly luku určitě to bylo, mírně řečeno, hodně optimistické ale to je to, co mě na tom baví. z podobného materiálu mám 80ku, má brutální set kolem 15cm přesto ale donese ''šíp'' hodně přes 200m. tis je prostě šampion

[Ogen]

Chcelo by to dať ešte nejaké číslo s počtom letokruhov u týchto troch rozdelení, aspoň oientačne, predpokladám že to bude číslo na 1cm hrúbky, u Mary Rose sú tie letokruhy - jarné a letné 30+30 na celý prierez, aspoń to, čo som mohol vidieť z netu, ak je to na 30 mm hrúbku a prierez je viac do gule. Je teda priama úmera: z najväčšieho možného počtu letokruhov (nvpl) do najmenšieho (nmpl) ku opracovaniu prierezu ramien od guľatosti (prg-prk) do plochosti (prp) t.j.:
nvpl : nmpl = prg : prp
Bilety sú vlastne najmenšie možné ploché prierezy.

[cornus]

Myšlienka, ktorú tu propagujem- husté drevo, hustejšie drevo, najhustejšie drevo platí aj pre tis.
Hustejšie drevo s vyšším SG je tlakovo pevnejšie bez ohledu na druh. Treba si dať námahu a merať na vzorke.

[deadguy]

Tis 72'' asi 90lb při nátahu 28''. Po dalším opracování s cílem dosáhnout nátahu 32'' při stejné síle praskl na tilleru ve třech místech na straně jádra. Strana běle zůstala téměř neporušena. Tilleroval jsem na zahradě při teplotě kolem nuly. Na tilleru fotím až finále takže jen dvě mizerné fotky zlomenin


http://picasaweb.google.cz/michal.deadguy.s1/Deadbow#5316025980069382018

D.

[eon]

Ogen , u teba sa prejavuje logická dedukcia bodu mrazu , ak to opáliš na chrbte stvrdne a zlomí sa pri ťahu ,ja som sa síce tiež dopustil pár hlodov pri javore ,myslel som že ked dobre strieľa ako slabý luk bude aj ako silný to je síce možné ale skôr zo šlachou ako s opáleným chrbtom .Javor je dobrý do kompoziou v strede.

[Ogen]

[eon]

No neviem čo sú to vlastnosti ako bežné biele drevo ,ale javor je dosť rýchlejší ako jaseň iba ešte neviem či sa s toho dá spraviť aj silný luk s dlhým náťahom, zaťiaľ sa zdá že nie(teda D ,plocáč plánujem plus šlacha ), uvidíme , ja mám ale iba poľný a mlieč ,zdajú sa lepšie.Ale možno na niečo seriozne fakt iba jadro pod šlachu

[cornus]

Jaseň a javor majú stavbu dreva úplne rozdielnu. Javor je bez pórov. Šírka letokruhov nieje tak dôležitá ako u jaseňa.
Naše javory sú väčšinou ľahšie ako jaseň.
Štiepa sa dobre arovno začerstva.
Na ťahovej strane je slabší ako jaseň.
Vlastnosti ako bežné biele drevo príslušnej hustoty.

[eon]

No , ta biela vrstva je celkom široká aj na mojom poľnom,chcel by som ju skusiť na jednom kuse odstraniť ale to pôjde ťažko a celkom určite sa nebude dať sledovať letokruh ak aj ano asi ho poruším tak neviem .Alebo pod šlachu.

[Ogen]

Javor je rozštiepaný na štvrtky za 10-15 min, vyzerá to skoro ako jaseň, v strede do 10 cm priemeru sú letokruhy naružovelé skoro až 5 mm široké a potom sa nepravideľne zužujú až k bielemu drevu, ktoré je široké od povrchu kmeňa 2 cm a letokruhy úplne milimetrové a ešte menšie, to teda "čumím". Musím to preskúmať pod lupou!

[eon]

Po troch mesiacoch Ogen už zatierať najskôr nič nemusíš . Je to Living history cz.....B. 180cm

[Ogen]

[eon]

Ogen ty sa sa zase prejavil tak že ti nie je nič rozumieť ,ale neva . Spravil som tak i tak, to čo znamená ?Ak ti ten javor stál rok tak si to rovno zober dnu a dosuš to v kôre ,alebo to otesaj do tvaru luku a dosuš vonku v chládku .čo znamená lachký a ťažký agát nechápem. Ináč našiel som na LH starý príspevok od H , je to o výrobe one ring backing , klobúk dolu , je to asi jedna fakt z cenných info pre tých ktorý sa pokúšajú o historické repliky . Mám totiž borievku, vynikajúcu ,hustú s tmavým drevom až po okraj ,ale do vrtule .Toto alebo šlachy je to potrebné pre výrobu historického luku s tunajších zdrojov,pri horšom dreve. Síce neviem ako funguje borievka pod jasenom, ale tipnem že dobre.

[Ogen]

Mám to urobené i tak i tak. Ten javor je starší kus, nie je zimný, ale asi ročný i viac, ten som si len privlastnil od tzv.hráčov na vojákov-teenegerov, mali z toho urobenú malú stenu. S agátom už mám nejaké menšie skúsenosti, nie je to vždy to najlepšie, čo do tvaru na LB, aspoň zo 4 štvrtiek jedna vždy ide na odpis, pokiaľ je to krivšie drevo na indošské luky. Začal som štiepať horšie kusy, aby som to vedel už na lepších-rovnejších. Tento som nechal na stojato schnúť, vzal som len najspodnejší 2 m kmeň, v celku a zatrel balzámom na stromy od decembra. Ostatné som si priniesol začiatkom apríla, boli ľahšie asi o tretinu. Uvidím ako sa tie ďalšie budú prejavovať.

[eon]

[

[Ogen]

[cornus]

Čo zase riešiš niečo čo je už overené?
25 cm priemer sa musí sušiť na štvrtky.
Prirodzene ti to nepraskne rovno. Na to sa dá spoľahnúť.
Aké je to drevo?

[Ogen]

Aký mate názor na to, keď chcem vysušiť celý kmeň priemer 25cm, dĺžka do 2m: 1.- zatrieť na koncoch a nechať v tieni
2.- rozštiepiť na polovičky
3.- rozštiepiť na štvťky
4.- u 2. a 3. bodu nezatrieť konce
5.- z celého kmeňa odstrániť kôru až na drevo a nechať vyschnúť, objaví sa prirodzené rozštiepenie, podľa vlákien a tam kde je
drevo najslabšie.
U bodu 5. mám to vyskúšané na vetve z borovice priemer 3-2cm, ktorá sa sama takto rozštiepila asi po 2-3 rokov (palica na hríby ) Pravdepodobne tu bude problém priemeru.

[Lumir]

Měl jsem průměr 10-12cm. Rozříznul jsem to na pásovce hezky po délce na dvě poloviny a zatřel konce. Po měsící jsem přišel a u 3 z 4 půlek se jakoby "vyštíplo" jádro.

[cornus]

To u nás na Slovensku bez pri sušení nepraská. Tyč začerstva rozrežiem po dĺžke na dve rovnaké polovice a schne rýchlo a bezpečne. Konce samozrejme treba zatrieť. Často sa pri sušení stočí lebo rastie do špirály.
Dá sa použiť klacek od priemeru 5 cm.

[Lumir]

Bez jsem chtěl taky zkusit, ale jako jediné dřevo mi popraskal, i když jsem se ho snažil sušit co nejpomaleji.

[cornus]

Lieska je ľahké a slabé drevo. Životnosť lukov nič moc. O dosť lepší je bez.