Cornus, Jas:
To mi připadá velice zajímavé! Když mají obě ty dřeviny stejnou hustotu, modul pružnosti a pevnost, v čem je akát lepší? Hůř se štípe? Nebo je homogennější? Nebo něco jiného?
To sa celkom zhoduje s praxou. Pridal by som tam slivku, hloh, svídu, ktoré asi v tabulke nebudú.
Uplne najlepší pomer hustota, pevnosť, pružnosť, mi nateraz vychádza akát jadro.
Chachá, vidím, odborníci na dřevo, že jsem vám nějak zarazil řeč!
Takže ještě doplním, že jenajen z tohoto poměru se mi jeví namátkou , (jestli jsem něco nepřehlédl),z našich dřevin jako nejlepší, nejodolnější proti zlomení, carpinus - habr (1,1%), dobré jsou i jabloň, dřín, jilm, dub a akát (1,0%), na druhé straně špatné jsou lípa, topol, smrk, jedle (0,6 - 0,7%).
Jasan (fraxinus) je lepší průměr (0,9%)
To neříkám já, ale ta tabulka!
Ještě se vracím k téhle tabulce. Závislost modulu pružnosti na hustotě jsme už diskutovali na "Jasan VS tis". Zajímavý je ale i poměr pevnosti a modulu pružnosti. Ten poměr je totiž ve skutečnosti protažení na mezi pevnosti, tady tažnost dřeva, která se nikde neuvádí. (Modul pružnosti se dá totiž brát jako napětí při hypotetickém protažení na 100%).
z té tabulky je vidět, že ten poměr, tedy tažnost se pohybuje mezi 0,5 až 1% Čím více, tím pro luk lépe. Lze tak i snadno spočítat, při jakém poloměru ohybu při určité tloušTce ramene se luk z daného dřeva zlomí.
(Např. když ohnu luk o tloušťce ramene 9 mm na rádius 70 cm, a neutrální vrstvu mám někde ve 2/3 (tedy 6 mm) od tahového povrchu ramene, jsou horní tahová vlákna protažená cca o 0,85% a záleží jen na typu dřeviny (poměru těch dvou čísel), jestli to luk přežije!
Bol viac na sever ten svah. Je samozrejmé, že je to lepšie v tieni zo začiatku a po trištvrteroku to dať vyvetrať, ale zase nie na slnko postupne si to drevo musí zvykať na svetlejšie a svetlejšie, a pravdepodobne tu hraje i tá krehkosť, ako si spomínal, keď je to dlho v tieni. Je to niečo ako z chladu do tepla a opačne.
Tá borievka, je to ošemetná vec, keď je ťažká, môže nakoniec popraskať.
Ale nebál by som sa toho, pretože každé drevo si nájde miesto, ktoré je v ňom najslabšie, ušetrí to lukárovi prácu a tam to praskne a môžeš to mať natreté, ak to nie je poriadna vrstva, napríklad i vazeliny .
Jo Ogen , takéto drevo máva super pružnosť ,iba môže byť krehšie ,závisí to asi aj od druhu ,a bohvie ešte od čoho .. Každopádne ani s igelitom cekom flintu do žita nehádžem , možno to bolo moc v priveľkom teple , dalšie mám v chlade ,tieni, na balkone a zda sa že by to mohlo byť lepšie(borievka je aj po vyjdení večšiny vlhkosti dosť ťažká ,a má dosť jadra ) ak sa po tom ako stoho vyjde najväčšia vlhkosť ešte na čas odloží .
Musím si ešte spomínať, že to bolo i s vetvami; ako píše Duni, bolo to v umelo vyrobenom svahu, svah bol na západ, nahádzané kde-čo, vetve svietili tmavozelenou, tak som si to všimol; na kope vetví, čo som nahádzal, po roku ihličie zhrdzavelo. Aleže tam bol vzduch kvôli tým vetvám tak to nič nechytilo a nebolo to ani v lete ani v zime, kedy som to objavil, nespomeniem . Možno neskoro na jar, žiadne dusno nebolo, to sa divím, že dažde to nijak nepoškodili.
Ogen možno nepreháňa ,čo viem je že tu dosť záleží na tom či by to roždí bolo v celoročnom tieni, alebo na slnku .Na slnku sa to okamžite ....sere . Tiež to musí byť ťaté v čase veget kľudu . Mám doma poleno brezy vyschnutej na stojáka v lese ,čo ma prekvapilo neskazená ani tesne pod kôrou ,extra tvrdá ,nebolo treba zatierať konce lebo to nepraská , takže mi môžete vysvetliť tento paranormálny jav v dnešnej dobe nemožný .
Mám takú skúsenosť, že akékoľvek drevo, keď sa nechá vonku v kope pod nejakou vrstvou "roští", tak je v pohode a nemusí byť ani štiepané. Neviem však, kedy to bolo rezané a hodené do tej kopy, možno pól roka alebo rok, takto som našiel nejaké siľnejšie tisy priemer 6-8 cm. bez prasklín a drevo perfekte tvrdé.
Cornus neodpovedal si mi na otázku ,ja o voze a ty o koze . Okrem toho ja neteoretizujem , ide o skúsenosti ktoré mám z drevom ,alebo mi chceš tvrdiť že si to vymýšľam a prečo by som to preboha robil ?.Hustota zeleného materiálu je určite dôležitá ale je tiež doležitá aj jeho príprava ,je to faktor od ktorého takisto závisí kvalita materiálu na luk a tvrdiť opak je hrubé ignorovanie historie , remesla a reality .Nikdy mi nešlo o výrobu kozmického materiálu iba o výrobu materiálu čo sa má pružnosť(vratnosť)aj trvanlivosť .Ignorácia tohoto hraničí s retardovanosťou takže prosím diskutujeme . Okrem toho pana J.P. neuznávam ,videl som jedno strelecké video a už zvuk tetivy jeho luku sa mi nepáčil nehovoriac o technike náťahu múdrosti ako sa pri tom tváril .
Uch Cornus, je zvuk a zvuk... Ja viem , ze kazde suche drevo pri poklepe zazvoni- ale kazde trochu inak
To drevo casom nestmavlo. Pri suseni samozrejme ide hlavne o odstranenie vody z buniek dreva a hoci som nepisal o nic o chemii , tak tam prebieha pri tom urcite spusta aj chemickych a hlavne fyzikalnych zmien.Nie som v tom vsak dobry , takze particka vedatorov Jarda x Ogen sa mozu pustit do vzorcov _________________ J.
Od začiatku tu teoretizuješ ako sa dá riadeným procesom sušenia vyrobiť z rastliny kozmický supermaterial, ktorý má nekonečnú tlakovú pevnosť aby bol úplne nestlačiteľný, pretože set je pre teba neprijateľný.
Ja mám praktické skúsenosti založené na šesťročnej práci s drevom.
Raz mi ukazoval J.P. jaseň čo niekde našiel s hustotou dreva S.G 0,9 a sušením to nebolo, nemyslím, že by ho sušil x rokov.
Ak je sušenie iba odstraňovanie vody ,tak mi potom vysvetli ako je možné že mizerne vysušená (zato suchá)vzorka ti po zaťažení ostane ohnutá , a lepšie vysušená môže máť vratnosť (pružnosť) . Prečo sa podľa viacerých zdrojov s tým experimentovalo ,ked je to tak jednoduché že hodíš pod radiator a je ,pche, do týždňa . .. keby si s takého robil indiansky kraťas tak bez tetivy vyzerá horšie ako vešiak .
Každé drevo na vzduchu časom tmavne, farba nemá vplyv na vlastnosti, ktoré nás zaujímajú.
Každé vysušené drevo pri poklepe zvučí bez ohľadu ako rýchlo vyschlo. Čím suchšie tým lepší zvuk.
Mechanické vlastnosti sú dané stavbou a štruktúrou dreva, ktorá sa utvára pri raste.
Sušenie je odstránenie vody. Žiadny chemický proces, ktorý by menil tieto vlastnosti som pri sušení zatiaľ nezistil.
Ten tvoj špecialny jaseň je zvláštny iba tým, že vyschol veľký kus dreva na čo treba naozaj veľa rokov. Jaseňová kôra je veľmi dobrá parozábrana.
Chlapci , ak chcete byt perfekcionisti , tak tam je tolko nevypocitatelnych podmienok, ze sa z toho az hlava kruti.
-v akej nadmorskej vyske drevo rastlo
- v akej pode (zlozenie)
- na akej strane kopca( poveternostne podmienky, slnko)
-kolko rokov rastlo
- v ako hustom ci riedkom poraste
a az potom nastupuje susenie:
- kde sa susilo(pivnica, sucha povala, stodola...)
- nalezato, nastojaka, ?
- Natrete ?
- Odkorovane ?
- Aka je to meteorologicka oblast (vlhkost, pomer teplych a vlhkych dni)
-kolko rokov susene
a nepustam sa do tych originalnych sposobov susenia, ako to polievanie, mocenie v hnoji, v igelite a pod.
Kopec som toho urcite nespomenul...Keby ste zacali o dreve rozhovor s majstrom husliarom s pred minuleho storocia - urcite by ho zaujimali tieto veci. Mozno aj dnes , ak je sikovny.
Je cas postazovat sa , ako spravny starec- uz ani to drevo nie je co byvalo...
V zime som bol u jednoho znameho a nahodne som ho zastihol , ako uklada drevo. Nedalo mi a par kusov som chytil do ruky. Boli to casti kmienkov jasena a hrubsie vetve. Ten jasen bol neuveritelne tvrdy , az zvucal pri poklepe, nadherna farba a v kore. kamos to vozil od svojej babky z kopanic zo stodoly a drevo tam bolo najmenej 60 rokov a mozno viac.
poviem vam taky jasen , alebo lepsie povedane - tak super ususene a ani v najmensom neposkodene drevo som este nevidel. A smerovalo do kotla. vsetky jasene som mu zabavil a nahradil drevom co som mal doma. Dnes ked nechate drevo v kore a specialne jasen v šope na pol roka , tak tam mate na 100% cervotoce. _________________ J.
oravec napsal:
v januári som si doniesol 9 svíbov,po mesiaci som jeden odkôroval-na druhý deň popraskal,minulú sobotu som odkôroval druhý-popraskal..mám to nechať v kôre až do úplného vysušenia?
Oškrab iba tú vrchnú hnedú časť kôry tupou stranou noža nie až na drevo . Cornus : no pokračujem v pátraní ,ešte sa mi igelituje jalovec a hrab . ... a napriklad ani ten tvoj výskum nemusí byť smerodatný lebo je aj dlho sušené a dlho sušené (aj zretých syrov je x druhov) ,dúfam že je jasné čo chcel básnik povedať .
Nenechávam svíb v kôre schnúť úplne, pretože potom ide kôra blbo dolu. Nechávam ju asi mesiac- dva podľa priemeru samozrejme. Na kôre je vidieť keď zostane zvráskavená, že sa priemer dreva zmenšil. Väčšie priemery treba rozpoliť začerstva. Možno máš na Orave vysokú vlhkosť a potom to schne dlhšie.
Duni, každú teoriu treba potvrdiť v praxi, napríklad vyrobiť jeden luk z rýchlo vysušeného dreva a druhý rovnaký z toho istého ale dlho sušeného a zmerať rozdiel v rýchlosti.
Robil som to s jaseňom a výsledok bol, že oba boli úplne rovnako priemerné. Prvý sa sušil mesiac a druhý asi rok a pol v kôre.
v januári som si doniesol 9 svíbov,po mesiaci som jeden odkôroval-na druhý deň popraskal,minulú sobotu som odkôroval druhý-popraskal..mám to nechať v kôre až do úplného vysušenia?
To sa dá s tou vodou len to treba vedieť ,,možno som to písal aj ja vrámci nasierania ľudí, ibaže sa mi to lámalo Ono pripúšťa sa že som niečo robil na tom igelitovaní zle ,ale neviem čo . Ono na to sušenie by som sa najradšej opýtal preržačakostí ,všimol že jeho nové veci sú bez setu v top kvalite ,ale jemu to drevo niekto posiela z ameriky. Pivnica je na prd. Teba som sa hned opýtal koľko to má set aj ked si písal že si mal brest 3 ročný ,lebo tam je blbosť to nechať v kuse ,s toho treba časom uberať ,a vedieť kedy ... Nedávno som našiel v lese čerešnu čo niekto dookola ponapiľoval aby vyschla na stojáka vonku (zrejme na sudy) vraj to je top kvalita .Takže študujeme ,a samozrejme som nechcel nasrať cornusa ,ono na slovensku zas ľudí čo si dovolia piť 12ročnú škotsku nie je zas tak moc ,a ja tam tiež nepatrím, iba mi chutí .
No vida.
Teď ještě vyzkoušej ten způsob se sušením ve sklepě a poléváním vodou. Na jednom fóru to doporučoval nějaký chlapík ze Slovenska. Prý se tím vůbec neztrácí pružnost.
Tak páni cornus a ogen , skúsil som vysušiť matroš v tom igelite omotaný papierom . Vysušené pekne bez praslín ale čo do pružnosti sa to s zretým drevom podľa old spôsobu nedá porovnať ....Je to ako porovnávať raz prepálenú domácu s 12ročnou whisky .
Hodvab je uplne fantasticky povodny material hlavne na kompozity. Neviem vsak poriadny zohnat . Maximum co som u nas nasiel su nite na sitie , ale su dost tenke a hlavne stacane zdvoch troch vlakien. Malo by to byt netocene a hrubsie. Do drevennych lukov sa samozrejme da pouzit , ale nema to vyznam , ked su vhodnejsie materialy , ako konope, alebo lan, ltore maju vhodnajsiu prietaznost. Ak niekto viete o hodvabnej priadzi, dajte vediet. _________________ J.
Řešily se tu všemožné původní materiály na tětivy, ale hedvábí jsem tu nikde zmíněné nenašel. Přitom mi to připadá jako nejlogičtější materiál. Tenký, pevný, lehký...a drahý. Ale když s tím angláni mohli omotávat letky...
Ako píšeš cornus , ono po troche skúseností sa dá poznať už bez toho aby som drevo spílil či bude dosť husté , suším napr. extra husté ,dokonale rovné 2m sapling jalovca a hrabu(som sa niečo nahľadal) , možno bude na warbows .
Z našich tam má vysoký modul pružnosti agát 1448 pri hustote 0,7 je to dobrý pomer.
Treba si uvedomiť, že sú to hodnoty priemerné a v reále sa môžu odlišovať kus od kusu.
Nemůžete odesílat nové téma do tohoto fóra. Nemůžete odpovídat na témata v tomto fóru. Nemůžete upravovat své příspěvky v tomto fóru. Nemůžete mazat své příspěvky v tomto fóru. Nemůžete hlasovat v tomto fóru.
Diskusní fórum
FAQ
Hledat
Seznam uživatelů
Uživatelské skupiny
Registrace
Osobní nastavení
Přihlásit se pro kontrolu soukromých zpráv
Přihlášení
ten svah. Je samozrejmé, že je to lepšie v tieni zo začiatku a po trištvrteroku to dať vyvetrať, ale zase nie na slnko postupne si to drevo musí zvykať na svetlejšie a svetlejšie, a pravdepodobne tu hraje i tá krehkosť, ako si spomínal, keď je to dlho v tieni. Je to niečo ako z chladu do tepla a opačne.
. Možno neskoro na jar, žiadne dusno nebolo, to sa divím, že dažde to nijak nepoškodili.
a prečo by som to preboha robil ?.Hustota zeleného materiálu je určite dôležitá ale je tiež doležitá aj jeho príprava ,je to faktor od ktorého takisto závisí kvalita materiálu na luk a tvrdiť opak je hrubé ignorovanie historie , remesla a reality .Nikdy mi nešlo o výrobu kozmického materiálu iba o výrobu materiálu čo sa má pružnosť(vratnosť)aj trvanlivosť .Ignorácia tohoto hraničí s retardovanosťou takže prosím diskutujeme 
Ono pripúšťa sa že som niečo robil na tom igelitovaní zle 
. Maximum co som u nas nasiel su nite na sitie , ale su dost tenke a hlavne stacane zdvoch troch vlakien. Malo by to byt netocene a hrubsie. Do drevennych lukov sa samozrejme da pouzit , ale nema to vyznam , ked su vhodnejsie materialy , ako konope, alebo lan, ltore maju vhodnajsiu prietaznost. Ak niekto viete o hodvabnej priadzi, dajte vediet.