Toto fórum bude uzamčeno, své příspěvky pište do nového fóra: http://lukostrelec.cz/subdom/forum/

[Pája1111]

Vosk se používá u tropických dřevin. Viděl jsem zavoskované celé kmeny, ale ta vrstva má cca 2-3cm!! Jestli to někdo ošudlal svíčkou, tak si nepomohl
_________________
Když máš obě ruce levé, staň se levákem, budeš ve výhodě!

[Elév]

Vosk (alebo parafín) je dobrý, len ho treba roztopiť za hrniec a konce do toho ponoriť za horúca, nie ošmidlať to voskovou pastičkou! Dosť blbá robota. Ja tiež dávam zvyšky duvilaxu... rýchle a spolahlivé.

[cornus]

Neviem prečo vosk. Stále používam lepidlo na drevo a funguje spoľahlivo. Musí to byť dokonalá paroizolácia, môže byť aj igelit.
Nechať materiál dlhší a potom popraskané konce odrezať je tiež možnosť, ale niekedy je to strata materiálu.
_________________
´´Primitive bows are cool´´ Tom Mills
https://picasaweb.google.com/101174487128722023961
https://picasaweb.google.com/107441683046910005504
https://plus.google.com/?hl=sk&partnerid=gplp0

[emanon]

Inak tie konce palice na luk netreba zatierať proste tie konce zastrúhajte naostro do V a nebudu praskať ,alebo sa to nechá dlhšie zo 20cm +na každom konci ....niekto písal o vosku na zatrenie koncov ,mne to nefungovalo

[Vulpes]

Zdavím, proc je spatne, kdyz se kmen stipe do vrtule ? stipal jsem jeden agat a je trochu zkrouceny, ale ne nejak vyrazne.

[Ogen]

Reagujem na dialog v "Materiál pro výrobu luku" o štiepaní jaseňa:
Pred mesiacom a pól som štvrtil jaseňový kmeň 3 m dlhý, priemer 0,5 m, bol ešte ako-tak mokrý, podľa kôry sa nedalo určiť, či sa bude krútiť, ale krútil sa . Kliny som mal dva, jeden dlhý 40x5x5 cm - buk a jeden kratší 20x8x8 - slivka, ten som moc nepoužíval, 5 kg kladivo a 2 sekery, jednu bez poriska, kliny je potreba zužiť aspoň 3 :1 kvôli samosvornosti, čo bola moja menšia chybička. Ináč je problém vyraziť ten prvý rozštep, potom už je to pohodička. Ak je kmeň slabší nie je problém s ním manipulovať, ak je na to dostatok miesta a najprv ho rozpoliť. Dôležité je vziať si hneď niečo na zatrenie.

[cornus]

To je pravda, robilo sa to no taká veľká rana je otvorená cesta pre huby, plesne a škodcov. Strom sa môže zregenerovať, ale aj nemusí.

[Ogen]

Nie je to nič nového, už sa to tu písalo, niečo od Alwareza, alebo Igora?, že Indiáni si vzali zo stromu, čo potrebovali a nemuseli ho ani "popíliť" celý.

[Ogen]

Strom je rastlina a vieme, že ako človek regeneruje, že rastie, že po určitých rokoch plodí; hoci som mal na mysli odrezaný strom, ale je to zavádzajúce.

[cornus]

Než robiť zo stromu mrzáka tak by som ho radšej odrezal úplne aj keď všetko drevo nevyužiješ.

[Ogen]

Zase niečo doplním; ak sa miekdo bude snažiť zistiť krútivosť dreva a má na kmeni ešte kôru, zistí krútivosť tým spôsobom, že malý pásik kôry začne odlupovať od kmeňa, táto kôra bude ukazovať túto stačavosť .

[Ogen]

Aby som si túto informáciu nenechal pre seba, môže byť zavádzajúca ešte som to nepreveroval, a ako bude reagovať strom na tento drastický zásah. Ide o to, že mrazové praskliny majú s týmto zásahom niečo spoločné. Ak si nájdem nejaký strom na vyťaženie polotovaru a je z jednej strany vhodný na výrobu luku, nie sú tam vetve, kmeň je bez vetví, mohol by som si túto časť vziať bez toho aby som tento strom zoťal. To znamená vziať si len túto časť z kmeňa a strom nechať "dýchať". Samozrejme mať dostatočné náradie a materiál na konečné ošetrenie stromu. U jasanu ako balastného stromu to vyzkúšať v lete, na jeseň,v zime. Kdo bude mať možnosť môže sa do toho pustiť. Osobne sa do toho pustím v každom prípade, zaujíma ma to ako na to bude reagovať strom takto upravený a ošetrený po tomto zásahu.

[cornus]

Bol to iba vtípek, ale platí to.

[Ogen]

stovik- jasné, jedná sa o letokruhy, ktoré sa ti dostanú diagonálne-priečne a ide potom o tillerovanie, ktoré je náročnejšie;
cornus - je to moc dobrý nápad, to chce ešte viacej bodov podľa toho ako som to tu rozdelil .

[cornus]

Test na určenie vhodného lukového dreva:
1, Je to drevo tmavé, jadrové? áno-1 bod, nie-0 bodov
2, Je to drevo tvrdé, husté? áno-1bod, nie-0bodov
Vyhodnotenie:
2 body-veľmi dobré
1 bod-dobré
0 bodov-nevhodné

[stovik]

[quote="Ogen"] C) Čo najmenšia krútivosť p – max. do 45 stupňov.

Ahoj Ogene
Ja nevim jestli jsem to dobre pochopil ale chces rict ze kdyz je polotovar stocenej do vrtule na 45 stupnu,tak je jeste pouzitelnej?
Promin za otravovani hloupimi dotazy ale je to vetsi veda nes jsem myslel.Jsem moc vdecnej ze mi tu lidi pomahaj a trochu me mrzi ze nemohu taky nikomu pomoct ale to jeste potrva.
Zatim diky Stovik

[Ogen]

Ahoj stovik! Keby som vedel ako pracuje v skutočnosti drevo a čo sa s ním deje, keď je "pokácené", tak by som bol asi jediný na celom svete . Čo je lepšie alebo najlepšie pre zhotovenie polotovaru luku?
Aby sa kmeň štiepal cez stred, a našiel prasklinu, ktorá ide na stred.
Musíš najprv nasadiť sekeru dosť širokú na spodný rez-priemer kmeňa.
Prečítaj si môj článok ešte raz i 2-krát
Cornus to napísal i na liste o Sušení 30.8.08.

[stovik]

Ahoj
Tak tet nevim.Cetl jsem v jednom navodu,ze je lepsi stipat drevo syrove,ze je pak mensi nebezpeci popraskani-kuli mensimu pnuti.
Ja jsem si pokacel jasan a stip jsem ho asi za tri dny,us tam byly prasklinky ktere jsem vyuzil pro zasazeni klinu ale po par decimetrech to zacalo ujizdet od stredu a stipat se to do vrtule.
Tak by me zajimalo,jestli se to u susiho dreva nestava?

Stovik

[Ogen]

Pre začiatočníkov a pokročilých dávam toto rozšírenie bodu č. 5 :
Štiepanie – štiepenie kmeňa (ďalej poltovar luku - p. l.)
Nájdeme si dobrý back-chrbát (viz. bod č. 1 u článku Výber přírodního dreva, …) na kôre kmeňa po celej jeho dĺžke (musíme dôkladne preskúmať daný polotovar, či sa nenachádzajú na ňom vady a potom musíme poopravit náš úmyseľ), označiť viditeľne vhodné p. l. a ich vzájomné hranice.
Samozrejme sa vyskytnú časti zo štiepaného kmeňa- štiepance nevhodné na p.l., prípadne po výberu zostane len jeden najvhodnejší. Tieto štiepance sa dajú samozrejme prehliadnúť už dôkladnejšie zo všetkých strán.
Problém-dilema štiepania je ten, že nepoznáme slabiny drevnej hmoty jej slabšie a silnejšie kapilárné čiary-žily.
Všimol som si ale, že keď nechám vyťažený prírodný materiál – kmeň vyschnut asi pól roku, bez zatretia rezných plôch, drevo si vytvoří svoje prasklinky a praskliny viditelné z rezanej strany, ktoré sú pre kmeň najvhodnešie pre odvetrávanie vlhkosti a sú to vlastne najslabšie miesta daného dreva (môj subjektivný názor). Vyberiem si najväčšie a využijem ich pre svoje záseky, ale nemusím, ak zatrenie je dôkladné a tieto praskliny sa nemusia potom vytvořit.
Náradie na štiepanie: široká veľká sekera (alternatíva širočina, alebo upravená široká oceľ na počiatočné rozseknutie), malá sekera (alebo klin na uvoľňovanie širokej sekery), kladivo do 3-5 kg (k úderom na sekery).
Pravidlá štiepania p. :
1. Prehliadnutie celého kmeňa
2. Začínáme od spodného- staršieho-silnejšieho priemeru - rezu; výber
miesta a vedenie
počiatočného záseku vždy cez stred alebo stredy odbočujúcich miest
od siľných vetví;
3. Striedame rozširovanie počiatočného záseku veľkou a malou sekerou k
ich vzájomnému
uvoľňovaniu až do rozštiepenia celého kmeňa; nevšimol som si nejaký
rozdieľ v tom, že
štiepenie robím vždy z tej samej vrchném (spondej) strany a nie z
oboch strán vytvorenej
praskliny;
4. Po rozštiepaní na polovičky alebo štvrtiny, môžem rozsekávať i z
druhej slabšej-hornej
strany na doľadenie p.;

Pripomienky vítané!

[Ogen]

...ale...

[Ogen]

Tak som si dovolil niečo sem dať pre začiatočníkov
Polotovar je drevo – kmeň – kmienok - hrubšia vetva, s mini-
málným priemerom od 4 až 6 cm, viditeľne mechanicky ne-
porušená o určitých rozmeroch vyhovujúcich pre daný luk.
Kritéria:
1. Výber : - Nájsť dostatočnú dĺžku p – pohľadom viesť
pomyseľnú čiaru (ideálne priamku) na vy-
hliadnutom p. v celej jeho dĺžke , to je
chrbát luku priamo pod kôrou:
A) Ročné obdobie - kvalitnejšie drevo v zimnom období.
B) Čo najmenej sukov a odbočujúcich vetví, vetvičiek
i suchých.
C) Čo najmenšia krútivosť p – max. do 45 stupňov.
D) Čo najmenší ohyb, prípadná použiteľnost - reflex,
deflex – max. 10 cm, do strán max. 5 cm.
E) Čo najmenšia kombinácia vyššieuvedených bodov.
2. Ťažba p. v přírodě – (predchádza výber vhodného oblečenia,
nástrojov, doprava) vlastná ťažba p. – nechať p. na mieste
nastojato alebo naležato, uloženie p. vodorovne alebo zvisle.
3. Ošetrenie rezných plôch p. – zatmelenie – zatretie vhodným
prípravkom (ekologickou farbou, tmelom, glejom a inými).
4. Vysušenie p. – A) Vcelku
B) Po častiach (polovičky, štvrťky a iné)
5. Rozseknutie p.- v základných sekoch v mieste horného
alebo dolného rezu na p. vzhľadom k bodu 1.