Registrace: 12.7. 2009 Příspěvky: 2333 Bydliště: Severni Karolina USA
Zaslal: so říjen 08, 2011 2:20 pm Předmět:
Tak predevsim postava se meri podle kostry a tech je tady dost a indian roku 1500 byl jiny mensi, nez dnesni indian roku 2011 ,nebot tam hraje dulezita role potrava a tak kdyz dite hladovi neni v dospelosti tak vysoke ....dukaz je Severni Korea kde hladovi a tak prumerna vyska jde dolu a treba Severni Evropa kde je dobra zivotni uroven a lidi jsou vyssi nez pred 300 lety a pozname to na delce posteli stareho nabytku ....
Registrace: 19.2. 2011 Příspěvky: 188 Bydliště: Bratislava
Zaslal: so říjen 08, 2011 2:07 pm Předmět: hrab
Ked som si tak vsimal hraby posledny cas vo vztahu k vyrobe lukov, tak mam pocit, ze nie je problem najst rovny hrab, ale je problem najst hrab, co nema rast aspon trochu do spiraly.
Awarez: kde na to chodite, ze Indiani = mala postavy? Je to tak neprijatelne zovseobecnujuce tvrdenie ako povedat, ze belosi su modrooki blondaci. (A zhodou okolnosti bol jeden Shawnee (teda native american z vychodu) jeden z najvyssich ludi akych som kedy videl)).
markus napsal:
Krásavci.
Aj ja som mal problém nájsť rovný hrab, ale zjavne sa dá; ten chlap s tým nemal vôbec žiadny problém, išiel na isto. Tie, čo som spomínal, rástli nad priehradou na svahu údolia, ktoré domáci volajú slnečné. Je orientované severo - južne. Možno je to zaujímavá informácia.
Aj ja som mal problém nájsť rovný hrab, ale zjavne sa dá; ten chlap s tým nemal vôbec žiadny problém, išiel na isto. Tie, čo som spomínal, rástli nad priehradou na svahu údolia, ktoré domáci volajú slnečné. Je orientované severo - južne. Možno je to zaujímavá informácia.
Registrace: 12.7. 2009 Příspěvky: 2333 Bydliště: Severni Karolina USA
Zaslal: so říjen 08, 2011 12:54 pm Předmět:
Kurator musea byl pekny pitomec v 19 stoleti uz indiani z vychodniho pobrezi neumeli ani udelat vsichni tenkrat pouzivali trade gun naladovanou jako brokovnici sice indianum se nesmely bouchacky prodavat ,ale kazdy ji mel ....
Nikdy nedelejte luky podle rozmeru co meli indiani to byli mali lide a tak meli mensi natah, nez my , luk musi byt tak dlouhy jako jsme vysoci a tak v nejsirsim bode ramena musi byt 5 cm siroka ,neboli 5 cm ramena siroka do 2/3 sve delky a potom se zacinaji zuzovat as asi na 12 mm = veskere tajemstvi je v rozmerech luku .....Luk silny asi do 70 liber bude mit ty rozmery....
Ano presne, videl som taký v Peabody´s v Harwarde ( východné pobrežie ), mám aj fotky. Vypadal masívne, rameno mohol mať aj viac ako 2 cm vysoké, hrúbka ako hovoríš. nemal také vyfintené trapezoidy na špičkách, ako robíš Ty, ale bol perfektne opracovaný. Nie som si istý, či to bol locust, ale asi hej. Celkovo všetky indiánske luky boli kvalitne opracované, hoci kurátor výstavy hovoril, že to boli funkčné zbrane ( aj z 19. storočia ), ktoré neboli robené pre turistov a ktoré získali ( ukradli/kúpili ) zberatelia od pôvodných obyvateľov. Ale to sem nepatrí.
Mám inak podľa tejto schémy robený 60 lbs jaseň ( 212 cm ), ibaže nie úplne plochý.
Skúsim, ako hovorí David robiť tie luky slabšie, šírku mám ako hovorí, zoslabím to, čo mám nachystané. 20 mm rameno pri šírke 46 mm na 183 cm výšky je asi veľa. I keď som videl, že Ty dokážeš urobiť 65/70 lbs aj pri šírke 36/30 mm, a to aj z priemerného agátu. Niekde robím asi chybu.
Mám rozrobený 2,07 m agát ( Záhorie, tmavý a ťažký ), šírka letokruhov 2 mm late/0,5 early, výška ramena ( zatiaľ ) z 22 mm na 14 mm, šírka z 40 mm na 11 mm. Asi ho tiež zoslabím.
Hej myslel som si, že asi stredne silné luky, ale 70 lbs by ešte hádam mohla byť. Problém je, že zatiaľ na to nemám odhad, čo dúfam príde.
Mám aj hraby, dlhé, rovné, rastené na šutri nad priehradou ( taká pikoška, zber 4 kusov trval asi päť minút, musel som ísť so správcom lesa, čo sa ale ukázalo ako výhoda, rozkročil sa a zfleku ukázal päť stromov ). Pri rozmeroch tých agátov je v podstate neohybný.
tie luky máš príliš silné na agát. Keby chceš 70lbs rameno musí ísť k 6 cm čo je už moc. 5cm na 60lbs luk je akurát, s lepšieho agátu 4,5cm. pri tejto šírke a sile ťahu ti vyjde hrúbka okolo 15-16mm. čím redšie drevo máš, tým tenší luk musí byť.
ešte dávno som urobil 80lbs agát s D profilom bez setu a bez fretov, ktorý mal letokruhy asi 1mm. to drevo bolo ale ťažké. takže nemusí vždy platiť, že úzke letokruhy sa nehodia.
mne vždy vyšlo, že riedke drevo je lepšie v ťahu ako husté ale vždy povolilo v tlaku a bolo to tam. Malo neuveriteľnú rezonanciu.
na silné luky použi jaseň, brest, bazu, tis atď.
ja som strieľal s neuveriteľne sfretovaným agátom asi pol roka, možno viac. potom to žalo vydávať divné zvuky tak som ho odložil
Všetko je to pekné, ale bavite sa o chrbáte i o bruchu, ako keby to malo byť rovnaké, čo sa týká ťahu a tlaku je to rozdieľ, to viete, no šírka letokruhov svedčí na chrbte iná a na bruchu iná alebo sa mýlím?
Tetivu z ľanu používam len ako pracovnú. Pravdu povediac dacron ma moc nenadchol, na slabšie luky sa mi osvedčilo spliesť tetivu z ľanových nití, pruží to oveľa menej ako špagát a pocit lepší, ako streľba s dacronom.
Na to som už došiel, že úzke letné letokruhy sú na nič. Keď sa však odstránia a dostanem sa do sekcie so širokými letokruhmi, drevo je neporovnateľne pevnejšie. Je to taký experiment inšpirovaný z TBB, tento postup som videl aj v USA, beriem to ako učenie.
Agát bez príčiny nereflexujem, len keď je jedno rameno do reflexu alebo má prirodzené recurve, tak to vyrovnám aj na druhom.
1) Mal som agát zo Záhoria, tmavý a ťažký. Z jednej štvrťky mi vyšiel 2 m plochý longbow, odkadujem 45 lbs; ten je ( zatiaľ ) v poriadku. materiál +- to isté, ako si písal 1 mm early, 4 -5 mm late.
2) z toho istého stromu bol druhýkus do reflexu, dĺžka 195 cm. Silu neviem, zatiaľ som to nemeral, lebo mi sfretoval ešte počas nasadzovania tetivy. Urobil som chybu, v ten deň som to tam nemal rvať, lebo mi potrhal tri tetivy, poslednú spletenú z 15 ľanových vlákien ľanového špagátu. Dával som to tam úplne na silu, ktorej mám dosť, na doraz ( výška ramena 20 - 21 mm v najsilnejšom mieste ),
3) potom mám agát z okolia NITRY, bledý a extra ľahký, čo asi značí riedke drevo. Z tohto stromu som urobil zatiaľ 4 kusy a zatiaľ sfretoval každý. Ako píše HAwkwind, ak sfretuje jeden, z toho istého stromu, asi potom všetky. Horné letokruhy jadra mali toľko early, že sa nedali rozoznať, hneď som ich prerezal. Tak som ich dal dole a išiel na širšie letoruhy. Išlo to ľahko. Na ťahovú pevnosť to nemá vpylv, problém sú frety.
Mám takto napríklad urobený mollegabet, dĺžka 184 cm, odhadom 70 - 80 lbs, silomer nemám, ale porovnávam to so 60 lbs jaseňom. Sfretoval tiež pri tom, ako som tam rval tetivu na brace. Je pravda, že som ho pritom musel dosť ohnúť, lebo dacron ( 18 vlákien ) mi pružil ako žuvačka. Natiahol som ho len na pol náťahu - tak 15 inchov. Paradoxne v mieste fretov neberie set, to rameno si zahováva pôvodný reflex.
Podobne 195 cm plochý longbow, o niečo slabší. Dal som to na brace po prvom kole tilerovania a objavil som fret ( tento mohol byť v slabom mieste, lebo tam boli stačené vlákna. Tiež som ho natiahol len na pol náťahu. Už som ho rovnomerne zoslabil a tým fret vybrúsil. Rozmýšľam, čo s tým ďalej.
Nerúca sa mi to v nejakom konkrétnom mieste, v podstate za fades po dĺžke prvej pätiny ramema, kde je paradoxne najsilnešie ( kde sa ale asi drevo namáha naviac ) sa objavili vlásočnicové trhlinky, nie veľké, skôr miniatúrne. Neberie to tam ale set.
Idem podľa tvojej schémy výškového rozdielu +- 6mm od začiatku ramena po špičku, šírka od 4,6 cm a viac, samozrejme na plocho.
Ešte sa chcem spýtať. Aký majú frety vplyv na funkčnosť luku. Samosebou že vo všeobecnosti negatívny, určite na životnosť, ale dá sa z neho strieľať aspoň nejaký čas, hoci to možno nebude špičková zbrať ?
zachytil som, že Hawkwind písal o italian yew, kde v sučkoch sú frety a nikto to nejako nerieši.
Inak angličtina v TBB nie je ťažká z hľadiska gramatiky, tiež nie som nejaký lumen, ale treba mať slovnú zásobu z tejto špecifickej obslasti, čo postupne príde. Ty by si to mal mať ešte ľahšie, pretože máš veľké predporozumenie.
Písal som referát o agáte na Brodci ak sa ti to podarí nájsť.
TBB nečítam lebo sa neviem naučiť angličtinu.
Dík. Brodec študujem, niečo o agáte som našiel v herbári od hawkwinda, na toto som zatiaľ nenarazil. Nepamätáš si náhodou, v ktorom vlákne by to mohlo byť ?
Jo, agát, brest, jaseň mladé stromy, opačne ako u ihličnatých.
V rámci dobrého pomeru early/late wood môže byť variabilná hustota SG, preto je test úžasná pomôcka.
Fretuje viac či menej každé drevo ak sa urobí slabé miesto fretne i tis.
U agátu jadra je istota vysokej ťahovej aj tlakovej tuhosti. To drevo má bunky narvané minerálmi, olejmi, trieslovinami... Preto je ideálne robiť rameno široké a ploské
Keď si pozriem odloženú vzorku kvalitného agátu má hrúbku jarnej vrstvy 1 mm, letnej 5-6 mm SG 0.75
Už som robil agát čo mal na špičke luku iba jeden letokruh 8 mm _________________ ´´Primitive bows are cool´´ Tom Mills
https://picasaweb.google.com/101174487128722023961 https://picasaweb.google.com/107441683046910005504 https://plus.google.com/?hl=sk&partnerid=gplp0
Kvalita dreva podľa lokality kde rastie je práve veľký mýtus. Suché- mokré stanovištia, zloženie pôdy .Mne sa to vôbec nepotvrdilo u jaseňa ani u agátu ani u brestu.
Na jednom stanovišti je totiž možné nájsť dobré i zlé kusy. Agát si rastie ako sám uzná za vhodné. Keď po vyrezaní stromu vymladzuje dáva tam tiež kvalitu.
Sú dobre čitateľné znaky na živom strome ako priemer a vek podľa kôry.
Z rezu sa dá posúdiť pomer hrúbky jarného a letného dreva v letokruhu. Tento musí byť výrazne v prospech letnej vrstvy. Jarné bledé póry sú z pevnostného hladiska nič, medzera, balast.
Tabulkové namerané hodnoty sú priemer, ktorý má veľké odchýlky na obe strany.
Dík. Takže aký agát uprednostňujš podľa priemeru a veku ( predpokladám, že mladšie stormy ) ? Potreba prevahy letného dreva je jasná.
Mne sfretoval agát, ktorý je podľa TRBB najlepší - široké letokruhy/minimum early wood, bol prirodzene do reflexu. Zrejme hrá úlohu aj technológia výroby, aby bolo drevo suché, aby nebolo predčasne namáhané a pod.
Máš nejako rozfázované tilerovanie ? Mylím tým na dni či týždne, či nerobíš nejakú prestávku; to, že tileruješ postupne zväčšovaním náťahu je jasné. V TBB píšu, že po týždni strieľania teba skontrolovať prípadnú zmenu tileru.
Keď agát je v tlaku (4) jasne slabší oproti chrbtu (8), robiť z neho silný luk je asi riziko: Videl som, že tebe sa podaril 90 lbs egypťan, to je asi ale výnimka. Ty asi robíš SG test a podľa toho stanovíš silu luku (?)
Inak v TRTB pripúšťajú v prípade lehotokruhov s veľkým pomerom letného dreva ich dať jednoducho dolu a chrbát založiť na ( neporušenom ) letokruhu, ktorý je vhodný.
Uvažujem nad myšlienkou pokúsiť sa predísť fretom tým, že po tilerovaní na brace, a možno trochu viac, agát vyžíhať; tým by sa mala tlaková pevnosť zvýšiť ( možno na 6 ), aby sa zabránilo fretom už pri ďalšom tilerovaní. Hawkwind a spol. robia žíhaním reflex a potom ešte s tilerom pracujú.
Inak Hawkwind v TRBB je, aj so svojim 90 lbs tisom. Stranu a diel Ti môžem poslať.
Kvalita dreva podľa lokality kde rastie je práve veľký mýtus. Suché- mokré stanovištia, zloženie pôdy .Mne sa to vôbec nepotvrdilo u jaseňa ani u agátu ani u brestu.
Na jednom stanovišti je totiž možné nájsť dobré i zlé kusy. Agát si rastie ako sám uzná za vhodné. Keď po vyrezaní stromu vymladzuje dáva tam tiež kvalitu.
Sú dobre čitateľné znaky na živom strome ako priemer a vek podľa kôry.
Z rezu sa dá posúdiť pomer hrúbky jarného a letného dreva v letokruhu. Tento musí byť výrazne v prospech letnej vrstvy. Jarné bledé póry sú z pevnostného hladiska nič, medzera, balast.
Tabulkové namerané hodnoty sú priemer, ktorý má veľké odchýlky na obe strany. _________________ ´´Primitive bows are cool´´ Tom Mills
https://picasaweb.google.com/101174487128722023961 https://picasaweb.google.com/107441683046910005504 https://plus.google.com/?hl=sk&partnerid=gplp0
[quote="cornus"]Drevo ktoré ľahko fretuje proste nieje to pravé lukové a treba sa mu vyhnúť.
U toho agátu ako ho často ohovárajú je to 50 na 50.Polovica agátov je na prd Skutočne dobrý nefretuje.
Už viem poznať ktorý agát je na luk a ktorý nie.[/quote]
Zdravím Cornus, podľa čoho teda poznáš dobrý nefretujúci agát ? Dokážeš to ešte pred zrúbaním alebo až potom ? Hawkwind tvrdí, že vhodné agáty sú z vyššie položených miest s realtívne užšími letokruhmi, s vhodným pomerom early/late wood. Ty si na tomtom fóre pred časom radil širšie letokruhy.
Registrace: 12.7. 2009 Příspěvky: 2333 Bydliště: Severni Karolina USA
Zaslal: čt říjen 06, 2011 5:09 am Předmět:
U belochu civilizovanych lidi se vyrabel longbow z tisu od roku asi 1850 ale tak zvany american long-bow co se vyrabel z osage -orange co byl kratsi a plossi a casto mel backing byl lovecky luk a casto se nazyval second string a tehdy kazdy veril ktere drevo je nejlepsi tak prvni byl tis z Oregonu a druhy z osage -orange a po druhe svet valce kdy masove propousteli mladez tak ta zacala lovit temi luky pred valkou ,ale brzy Fred Bear vyrabi drevolaminatove luky a razi heslo proc tahat 70liber, kdyz staci 45 liber....drevene luky mizi z obchodu a prulom nastava az koncem roku 1970 a zacatkem 1980 kdy Paul Comstock znova vynalezl ze luk muze vyrobit ze stovky stromu okolo sebe a hlavne jeho clanek overbuild bow....to jsou ty ploche luky a zatimco tenkrat byla moda kladkove luky a tak v USA reklamovalo pouze 8 lidi ty sve tradicni drevo laminatove luky, zatimco dnes je jich stovky .....
Časy uváděny v GMT + 2 hodiny Přejít na stránku 1, 2Další
Strana 1 z 2
Nemůžete odesílat nové téma do tohoto fóra. Nemůžete odpovídat na témata v tomto fóru. Nemůžete upravovat své příspěvky v tomto fóru. Nemůžete mazat své příspěvky v tomto fóru. Nemůžete hlasovat v tomto fóru.
Diskusní fórum
FAQ
Hledat
Seznam uživatelů
Uživatelské skupiny
Registrace
Osobní nastavení
Přihlásit se pro kontrolu soukromých zpráv
Přihlášení
se vyrabel longbow z tisu od roku asi 1850 ale tak zvany american long-bow co se vyrabel z osage -orange co byl kratsi a plossi a casto mel backing byl lovecky luk a casto se nazyval second string a tehdy kazdy veril ktere drevo je nejlepsi tak prvni byl tis z Oregonu a druhy z osage -orange a po druhe svet valce kdy masove propousteli mladez tak ta zacala lovit temi luky pred valkou ,ale brzy Fred Bear vyrabi drevolaminatove luky a razi heslo proc tahat 70liber, kdyz staci 45 liber....drevene luky mizi z obchodu a prulom nastava az koncem roku 1970 a zacatkem 1980 kdy Paul Comstock znova vynalezl ze luk muze vyrobit ze stovky stromu okolo sebe a hlavne jeho clanek overbuild bow....to jsou ty ploche luky a zatimco tenkrat byla moda kladkove luky a tak v USA reklamovalo pouze 8 lidi ty sve tradicni drevo laminatove luky, zatimco dnes je jich stovky .....