05-28-2018, 12:20 AM
(Tento příspěvek byl naposledy změněn: 05-28-2018, 01:03 AM uživatelem opossum.)
Páni, aj ja prispejem svojimi pokusmi. Mám rozrobené dve kuše, ešte ani z jednej som nevystrelil, nie sú dokončené...Snáď sa niekomu hodia moje "skúsenosti"...Ako každý nadšenec, nerobím to preto, že by som chcel vyrobiť lepšiu kušu, ako ponúka trh, ale preto, že ma to baví...
Navrhol som taký hybrid, orech klasický ako na gotickej kuši, ale z ocele, spúšťací mechanizmus nie na páku, ale kohútik. Ten som neskôr prerobil tak, že sú v ňom dve malé páky, pretože tlak na kohútik bol enormný a stláčanie spúšte šlo ťažko (pri veľkej náťahovej sile). Telo kuše z buku, klasická pažba, klzné plochy z duralu (asi to bude dosť špiniť tetivu). Uchytenie lučišťa strmeňmi.Detaily strmeňov
Telo kuše
Keďže som sa rozhodol vyrobiť na kušu kompozitné lučište s reflexnými špičkami, musel som vyriešiť ohýbanie dreva. Na lučište som použil liesku, z kmeňa som vyrezal a ohobľoval dosku širokú 5cm a dlhú 80cm. Hrúbka je v strede 10mm a na koncoch 7mm.
Inšpiroval som sa stránkou John´s Bushcraft a výrobou kanoe, kde na ohýbanie rebier používa „naparovák“, urobený z plastovej rúry, do ktorej sa vháňa para z hrnca a do ktorého sa vloží ohýbané drevo.
Celý naparovák som vyrobil z vecí a súčiastok, ktoré som našiel doma.
Použil som starý asi 3-litrový hrniec s pokrievkou, do ktorej som urobil dieru na vodoinštalatérske koleno, ktoré som v pokrievke zaistil maticou. Hadica je takisto inštalatérska, s opletom. Má tú výhodu, že sa dá rýchlo nasadiť alebo odinštalovať vďaka maticiam.
Skúsenosti s naparovaním a ohýbaním:
Prvý pokus nebol vôbec úspešný J. Pokrievku som k hrncu pritlačil provizórne a to tak, že som pod úchytkou pokrievky podvliekol varechu a konce varechy som gumičkami pritiahol k úchytkám hrnca. Ani tak pokrievka netesnila a veľa pary unikalo do prázdna. Po obvode pokrievky som ešte nalepil páskou gumové tesnenie, ale ani to veľmi nepomohlo. Musel som vyrobiť mechanizmus, ktorý by pokrievku poriadne pritlačil k hrncu. Ideálne by bolo niečo na spôsob veľkej várnice, tak som si vymyslel vlastné riešenie. Z dreva prítlačný hranolček, ktorý tlačí na pokrievku a ktorý je k úchytkám hrnca pritiahnutý skrutkami. Keďže som mal len jednu vhodnú skrutku, zaimprovizoval som a použil šnúru na rolety, ktorú som došponoval tak, ako sa šponuje radlovací drôt. Ale hlavne, zistil som, že pokrievka má krivý okraj, a tak som ho vyrovnal kladivom. Na obvod hrnca som ešte páskou nalepil tesnenie s bicyklovej duše, rozrezanej po dĺžke.
Druhý pokus bol už lepší. Keď voda zovrela, para prúdila do hadice, ale problém bol ten, že ohnutie hadice nie je práve najideálnejšie, pretože som na pokrievke použil koleno. Voda v hadici kondenzovala a po chvíli bolo cítiť, že naparovák sa nezohrieva (výhoda plechovej rúry je v tom, že sa dá dobre kontrolovať, či je horúca). Lepšie by bolo, keby hadica stúpala z pokrievky zvislo a vypuklým oblúkom by pokračovala do naparovacej rúry. Vyriešil som tento problém tak, že som priebežne odpojil hadicu od naparovacej rúry a skondenzovanú vodu vypustil. Drevo som naparoval 15-20 minút (merané od okamihu, kedy je celý naparovák horúci). Vodu v hrnci treba stále zohrievať na maximum, aby para prúdila do rúry. Odporúčam obsluhovať aparát s rukavicami, pretože je veľmi horúci.
Drevo treba do naparovacej rúry vložiť do hornej časti (niečím podložiť), aby bolo dobre naparené, pretože para stúpa hore.
Po naparení treba drevo rýchlo zvierkami upnúť na kopyto (formu). Ja som si vyrobil formu len na jeden koniec v domnienke, že najprv ohnem jeden koniec a potom druhý. Keď som mal jeden koniec ohnutý, celé lučište som znova naparil, ale ohnutý koniec sa čiastočne zas vyrovnal. Takže treba ohýbať celý kus naraz, preto som vyrobil aj druhé kopyto. Výhoda dvoch oddelených kopýt je v tom, že možno na nich ohýbať lučište rôzne dlhé. So zvierkami treba pracovať rýchlo, pretože drevo chladne. Výsledok ohýbania vidno na fotke, a všimnite si, že ohnutý koniec nemá ten istý tvar, ako kopyto. Jednoducho po povolení zvierok povolí čiastočne aj ohýbaný tvar. Z toho plynie aj moja otázka: Má niekto skúsenosti s takýmto ohýbaním dreva, či robím niečo nesprávne, alebo to čiastočné narovnanie ohýbaného kusu dreva je prirodzené a ako to riešiť, aby drevo malo výsledný požadovaný tvar? Spraviť formu tak, aby tam bolo ešte väčšie ohnutie (predpokladá sa ale odhad, o koľko sa ohnutý koniec narovná), alebo sa to rieši inak? Toto by ma zaujímalo, ak máte niekto s tým skúsenosti.
Lučište s koncovkami. Materiál lieska, z vonkajšej strany dub.