Hodnocení tématu:
  • 0 Hlas(ů) - 0 Průměr
  • 1
  • 2
  • 3
  • 4
  • 5
Kuše po domácku
#81
Děkuji vám za rady.

Určitě by bylo fajn směřovat moji výrobu tímto směrem, avšak je to komplikovanější.
Jako velkou výhodu bych viděl právě tu pojistku, při které bez založení šípu nepůjde vystřelit. Odpadává zbytečně namáhání pojistky při výstřelu na prázdno. Ještě to promyslím...

Jinak zde další video ze střelby z kojota na 50m.

https://m.youtube.com/watch?v=2BVsbvjeZA4
Odpovědět
#82
Pěkné video. Je tam dobře vidět, že kuše není puška a je třeba počítat s balistickou křivkou. Poučné zejména pro potenciální zájemce o střelbu. Když jsem prvně s velkým očekáváním střílel na louce, nepočítal jsem s propadem šípu a tak jsem jich pár ztratil. Náklop optiky nemám, tak jsem si pomohl podložením dalekohledu v zadním úchytu, abych cíl 50m vzdálený dostal na předposlední spodní čárku v záměrném kříži.
Odpovědět
#83
Dobrý video. Jen jedna technická - zkrať si lanko natahováku. Zkrať si ho natolik, že bude na kuši sám držet a nebudou ti vypadávat háčky. Nemusíš lanko stříhat (kvůli budoucím stavbám s delším nátahem), jen posuň uzel a nech zbytek lanka viset.
Odpovědět
#84
   
Páni, aj ja prispejem svojimi pokusmi. Mám rozrobené dve kuše, ešte ani z jednej som nevystrelil, nie sú dokončené...Snáď sa niekomu hodia moje "skúsenosti"...Ako každý nadšenec, nerobím to preto, že by som chcel vyrobiť lepšiu kušu, ako ponúka trh, ale preto, že ma to baví... Cool Navrhol som taký hybrid, orech klasický ako na gotickej kuši, ale z ocele, spúšťací mechanizmus nie na páku, ale kohútik. Ten som neskôr prerobil tak, že sú v ňom dve malé páky, pretože tlak na kohútik bol enormný a stláčanie spúšte šlo ťažko (pri veľkej náťahovej sile). Telo kuše z buku, klasická pažba, klzné plochy z duralu (asi to bude dosť špiniť tetivu). Uchytenie lučišťa strmeňmi.

Detaily strmeňov

Telo kuše

Keďže som sa rozhodol vyrobiť na kušu kompozitné lučište s reflexnými špičkami, musel som vyriešiť ohýbanie dreva. Na lučište som použil liesku, z kmeňa som vyrezal a ohobľoval dosku širokú 5cm a dlhú 80cm. Hrúbka je v strede 10mm a na koncoch 7mm.
Inšpiroval som sa stránkou John´s Bushcraft a výrobou kanoe, kde na ohýbanie rebier používa „naparovák“, urobený z plastovej rúry, do ktorej sa vháňa para z hrnca a do ktorého sa vloží ohýbané drevo.
Celý naparovák som vyrobil z vecí a súčiastok, ktoré som našiel doma.
Použil som starý asi 3-litrový hrniec s pokrievkou, do ktorej som urobil dieru na vodoinštalatérske koleno, ktoré som v pokrievke zaistil maticou. Hadica je takisto inštalatérska, s opletom. Má tú výhodu, že sa dá rýchlo nasadiť alebo odinštalovať vďaka maticiam.

Skúsenosti s naparovaním a ohýbaním:
Prvý pokus nebol vôbec úspešný J. Pokrievku som k hrncu pritlačil provizórne a to tak, že som pod úchytkou pokrievky podvliekol varechu a konce varechy som gumičkami pritiahol k úchytkám hrnca. Ani tak pokrievka netesnila a veľa pary unikalo do prázdna. Po obvode pokrievky som ešte nalepil páskou gumové tesnenie, ale ani to veľmi nepomohlo. Musel som vyrobiť mechanizmus, ktorý by pokrievku poriadne pritlačil k hrncu. Ideálne by bolo niečo na spôsob veľkej várnice, tak som si vymyslel vlastné riešenie. Z dreva prítlačný hranolček, ktorý tlačí na pokrievku a ktorý je k úchytkám hrnca pritiahnutý skrutkami. Keďže som mal len jednu vhodnú skrutku, zaimprovizoval som a použil šnúru na rolety, ktorú som došponoval tak, ako sa šponuje radlovací drôt. Ale hlavne, zistil som, že pokrievka má krivý okraj, a tak som ho vyrovnal kladivom. Na obvod hrnca som ešte páskou nalepil tesnenie s bicyklovej duše, rozrezanej po dĺžke.
Druhý pokus bol už lepší. Keď voda zovrela, para prúdila do hadice, ale problém bol ten, že ohnutie hadice nie je práve najideálnejšie, pretože som na pokrievke použil koleno. Voda v hadici kondenzovala a po chvíli bolo cítiť, že naparovák sa nezohrieva (výhoda plechovej rúry je v tom, že sa dá dobre kontrolovať, či je horúca). Lepšie by bolo, keby hadica stúpala z pokrievky zvislo a vypuklým oblúkom by pokračovala do naparovacej rúry. Vyriešil som tento problém tak, že som priebežne odpojil hadicu od naparovacej rúry a skondenzovanú vodu vypustil. Drevo som naparoval 15-20 minút (merané od okamihu, kedy je celý naparovák horúci). Vodu v hrnci treba stále zohrievať na maximum, aby para prúdila do rúry. Odporúčam obsluhovať aparát s rukavicami, pretože je veľmi horúci.
Drevo treba do naparovacej rúry vložiť do hornej časti (niečím podložiť), aby bolo dobre naparené, pretože para stúpa hore.
Po naparení treba drevo rýchlo zvierkami upnúť na kopyto (formu). Ja som si vyrobil formu len na jeden koniec v domnienke, že najprv ohnem jeden koniec a potom druhý. Keď som mal jeden koniec ohnutý, celé lučište som znova naparil, ale ohnutý koniec sa čiastočne zas vyrovnal. Takže treba ohýbať celý kus naraz, preto som vyrobil aj druhé kopyto. Výhoda dvoch oddelených kopýt je v tom, že možno na nich ohýbať lučište rôzne dlhé. So zvierkami treba pracovať rýchlo, pretože drevo chladne. Výsledok ohýbania vidno na fotke, a všimnite si, že ohnutý koniec nemá ten istý tvar, ako kopyto. Jednoducho po povolení zvierok povolí čiastočne aj ohýbaný tvar. Z toho plynie aj moja otázka: Má niekto skúsenosti s takýmto ohýbaním dreva, či robím niečo nesprávne, alebo to čiastočné narovnanie ohýbaného kusu dreva je prirodzené a ako to riešiť, aby drevo malo výsledný požadovaný tvar? Spraviť formu tak, aby tam bolo ešte väčšie ohnutie (predpokladá sa ale odhad, o koľko sa ohnutý koniec narovná), alebo sa to rieši inak? Toto by ma zaujímalo, ak máte niekto s tým skúsenosti.


Lučište s koncovkami. Materiál lieska, z vonkajšej strany dub.




Přiložené soubory Miniatury
                                                                                                           
Odpovědět
#85
opossum: Zdravím Tě tu. Jsem rád, že jsi se pochlubil s výtvorem.

Parádní práce se dřevem. Co se mi líbí je to, jak jsi vyřešil upínání lučiště, vypadá to kvalitně, spolehlivě a poměrně jednoduše na rozebrání lučiště od těla kuše.

Se dřevem moc zkušeností nemám, možná by pomohlo to kopito udělat s menším ( ostřejším ) rádiusem, výsledný ohyb by mohl souhlasit s požadovaným.

Obdivuji lidí, co si kuše ( ale i luky ) vyrábějí sami. Je to náročné jak časově, tak co se týče technologie výroby. Určitě tu dostaneš od zkušených kušařů cenné rady. Mě se jich dostalo. Přeji hodně úspěchů, budem rádi za další postřehy z Tvého projektu.
Odpovědět
#86
To opossum:
Ahoj, vítej tady na fóru. Uživatel Mirdus ukázal, jak dobrý je domácí konstruktér. Ty, vzhledem k tomu, že jsi se rozhodl vyrobit i vlastní dřevěné rameno kuše, přímo hard core inventor. To klobouk dolů. 

Pokud mohu pár mých postřehů. Varianta ocelového ořechu a jazýčkové spouště je skvělá.
S historickou kuší s podobnou konfigurací jsem vystřílel Mistra ČR v historické kuši. To spojení funguje skvěle a bere to nejlepší ze starého i nového. Ořech je dobrý a pokud je ocelový, je odstraněna i jeho největší slabina a to, že dříve praskaly.
Jazýčková spoušť je ergonomicky lepší než páka, je citlivější a lépe ovladatelná.

Velice pěkné je tělo kuše, rail. Stejně tak skvěle vypadá uchycení lučiště postaru s dotahováním šrouby.

Naopak jako nepěkný shledávám tvar pistolové rukojeti k takové kuši. Zvol něco tradičního, loveckého, třeba ve stylu Monte Carlo. To pak doplň mechanickými mířidly a máš krásnou volnou repliku historické kuše. Navíc s dřevěnými rameny.

K ramenům. Jednodílné rameno bude více namáháno při ohýbání přes svůj střed. Dvojdílná ramena by byla namáhána méně, navíc při vytvoření mírně pozitivního vzepětí uložení (směrem k Tobě). Čím delší ramena, tím lepší pružnost, menší namáhání, které se projeví na životnosti. 

Jinak přeji mnoho úspěchů a těším se na další Tvoje výtvory a informace o vývoji takových kuší a ramen.
Pokud by byla nějaká data a čísla, budu nadšen  Wink
Odpovědět
#87
Ohnute to máš až až.. Na hlbší reflex by si potreboval dlhsie luciste,prípadne inú voľbu materiálu. (laminatove dýhy,šľachy) 

Neudavas parametre aké bude, alebo je silné to luciste.cize jeho natahovu silu.na silnejšie lucista by som liesku a dub nevolil.radsej agát (jadro),hrab,hloh,ešte dobrú tvrdú svidu.tvoj reflex nebude plniť bonusovu rýchlostnú úlohu. Takto tuhé konce ramien budú klásť väčší dôraz na zaťaženie v jeho strede.nepises ake lepidlo si použil..
Som zvedavý na kusu v natahu.
A na výsledné ukončenie koncoviek ramien
Odpovědět
#88
Páni, ďakujem za postrehy a pochvalu. Keďže nemám doma internet, tak budem pridávať príspevky sporadicky....Lučištia som mal vyrobené štyri, všetky praskli Undecided . teraz už aj viem prečo. Všetko je nafotené, postupne to sem dám.
Spitamen: liesku som použil iba preto, že som s lieskou začínal pri mojom prvom luku. Viem, že to nie super drevo. Už mám nachystaný agát a jaseň. Tieto lepené drevené lučištia sú hotová alchýmia Wink ...Lepidlo som použil kožný glej. Dosť blbo sa mi s ním lepí, pretože treba pracovať rýchlo, lebo rýchlo tuhne. Bolo by možné použiť aj nejaké syntetické, ale výhoda gleju je, že sa dá opätovne rozlepiť. Tak som postupoval pri oprave zlomeného lučišťa, nahriatím sa dá spoj celkom dobre rozlepiť...
Plánujem ešte kombináciu dreva a sklolaminátu...

kuša aj s lučišťom

oceľový orech


Přiložené soubory Miniatury
                                       
Odpovědět
#89
To je ok..skôr som myslel dub.je ťažký a v kompresii,či tahu nič moc,ale sú aj oveľa horšie drevá. Neviem či dobre vidím, ale dal si ho na chrbát lucista?ja som niekedy na tie chrbty lucist nalepil riflovinu a na to ešte kožu. Zvýšilo to síce váhu, teda znížilo rýchlosť, ale chcel som to napinat s väčším pokojom v duši. Skús hodiť niekedy aj fotky prasknutych lucist.
Zaujímalo by ma aj ako si lepil tie kontaktné plochy driev.ci boli tie licujuce plochy hladké, či, alebo akým spôsobom si ich zdrsnoval.
Odpovědět
#90
Musel som vymyslieť, ako zistiť náťahovú silu lučišťa, keďže nemám silomer;  kvôli nadimenzovaniu tetivy. Aby som nemusel na tetivu zavesiť dajme tomu 80 kg závažie, napadlo ma zostrojiť kladkostroj, ktorý by umožnil zavesiť cez sústavu kladiek len štvrtinovú hmotnosť náťahovej sily. Skúšal som aj zostavu s tretinovu silou.
Na obrázkoch je princíp kladkostroja, akurát si obrázok treba otočiť hore nohami, miesto čierneho závažia s hmotnosťou „1“ si dosadiť tetivu a prvú kladku zľava (pevnú) treba odstrániť, aby smer ťahania lana bol smerom nadol, pretože táto kladka iba mení smer ťahu lana, nemá vplyv na rozklad sily. Asi to vyzerá dosť zložito, ale funguje to správne  Cool
 Treba pamätať na to, že ak chcem tetivu posunúť o 10cm, lanom na kladkostroji musím prekonať 4-násobnú vzdialenosť, ak použijem kladkostroj s rozkladom sily na štvrtinu. Preto treba kušu postaviť vyššie nad zem, aby závažie malo kam klesať.
Ako pomocnú tetivu som použil oceľové lanko z bicykla, upevnené na lučište pomocou svoriek.
Nakladať na paracordové lanko závažia bol celkom adrenalínový zážitok. Najprv sa pretrhol paracord, ale to len preto, lebo bol na jednom mieste rozodratý od mojich pokusov o bow dril J Keďže som nemal poruke ďalší paracord, spojil som ho ambulantným uzlom. Fungoval v pohode, aspoň som mal možnosť si overiť únosnosť uzla J Prvé bolo závažie 10kg, potom 5kg, dve kilogramové závažia...lučište sa postupne ohýbalo, závažia klesali. Priložil som ešte kus železa 1,6 kg a väčší 3-kilový. Spolu teda 21,6kg, čo by znamenalo 86,4kg, čo je 192 lbs. Tetiva ale ešte nedosiahla orech.
Zrazu RUP! Praskot, závažia ostali visieť dolu, lučište ohnuté. Praskla vonkajšia tenká dubová vrstva blízko stredu. Samozrejme som to mohol predpokladať, pretože hrúbka lučišťa sa smerom ku koncu ramien zmenšovala len mierne, tým pádom stred bol namáhaný nadmerne, ale nedočkavosť otestovať kladkostroj bola väčšia. Na obrázku to vyzerá, že je závažie už na zemi, ale zastavilo sa iba o zvierku. To znamenalo buď zosilniť stred, alebo postupne tillerovať ramená. Po odľahčení sa lučište takmer vyrovnalo, lieska to v pohode vydržala.


spitamen:
už to postujem...V mnohých zdrojoch som čítal, že dub je dobrý v ťahu, preto som ho dal na vonkajšiu stranu. Ale dub má takú vláknitú štruktúru, má husté a riedke vlákna v pozdĺžnom smere, a keďže dubová vrstva bola dosť tenká (cca 1,5 mm), tak to samozrejme prasklo...
Jednotlivé pláty som mal do hladka obrúsené. Problém ale vznikol aj pri lepení glejom: praskalo to v miestach, kde neboli vrstvy dobre zlepené. Vyskytli sa také miesta...musím lepšie zvládnuť lepenie glejom.

Opravil som stred lučišťa "preplátovaním". Aj tak znova čiastočne prasklo (vpravo od stredu). Znova som ho opravil (nalepil som tenšiu dubovú dyhu na zlomenú časť a spevnil ju ešte na koncoch zaglejeným špagátom). Nahodil som tetivu, vyskúšal natiahnuť pákou, a PRRRD! Lučište zlomené.
Tak som sa rozhodol spraviť nové lučište, ale iného tvaru (reflex-deflex), z troch vrstiev (dve vnútorné dubové a jedna vonkajšia liesková, ale odrezaná ako tangenciálny rez bez porušenia vlákien). Pláty som najprv ohýbal, ale keďže sa mi neosvedčilo naparovanie v paráku, namočil som dyhu do teplej vody aspoň na 30-45 minút, ohol na prípravku a hneď vysušil teplovzdušnou pištoľou a nechal na kopyte aspoň 24 hodín. Z tohto pokusu nemám žiadne foto. Hotové lučište sa ukázalo ako nevhodného tvaru, tak som ho celé „rozobral“. Šlo to pomerne ľahko, stačilo teplovzdušnou pištoľou nahriať lučište a lepené vrstvy šlo od seba oddeliť. Potom ešte za priebežného ohrievania oškrabať glej a obrúsiť od zvyškov lepidla. Rozhodol som sa pre iný tvar, opačný oblúk, ako má lučište pri napnutí. Zľava doprava sú: dubová dyha, dubová dyha, lieskový tangenciálny rez. Po zlepení bolo treba ešte lučište tillerovať.




Přiložené soubory Miniatury
                                                                   
Odpovědět


Přejít na fórum:


Uživatel(é) prohlížející toto téma: 12 host(ů)