Hodnocení tématu:
  • 1 Hlas(ů) - 5 Průměr
  • 1
  • 2
  • 3
  • 4
  • 5
Luky kompozitné
#51
Ano. Stará téma- staré známe video. Dušan to nie sú špagáty , ale lanko ušúľané a upletené zo ŠLIACH. Tam žiaden špagát neurobíš a hlavne neprežije. Aj máločo lepené glejom vydrží - preto všetko je viazané a šité. Luky, člny, šaty , sekery k poriskám dokonca aj hroty k oštepom , či šípom. Používali väčšinou kostice z veľrýb - sem tam parohovina z karibu. Zo soba asi nie - má väčší podiel kosťovej časti než drene.

Nemáš rád dejinné vsuvky - ale sám si to pýtaš - naznačením vlastnej teórie vývoja a schopností "aborigénov". V dobách o ktorých hovoríme- 15 000 -30 000 a viac rokoch tam, kde teraz vidíš KORIAKOV, ČUKČOV, AINUOV-ESKIMÁKOV hneď cez 81 km úžinu na Aliašku tieto mongoloidné kmene tam neboli ! Navyše tam neboli ani také Kruté prírodné podmienky Severný pól bol úplne inde a na Sibíry boli miernopásmové podmienky skoro ako v strednej EU - teda pred 10kou rokou- teraz sa aj my posúvame ...

Práve SIBÍR- SIBÉRIA , SEVERIA - JE ZDROJOM VZNIKU R A NÁSLEDNE R1A. Obývaná bola nielen Sibír , ale aj ostrovy v severnom ľadovom oceáne- Novaja Zemlja atď. až po samotný Sev. pól- ktorý podľa mnohých sám bol obývaný - s miernym pásmom. Minimálne mapa Mercatora odkreslovaná zo starších zdrojov zakresľuje očividne nezaľadnené zoskupenie ostrovov- kde reliéf pobrežia je až dnes potvrdený snímkami zo satelitov ktoré preskenovali pevninu pod ľadom . Mapa je neskutočne presná. Slovenoáriji sa až zmenou teplotných podmienok začali presúvať na juhozápad a juhovýchod. Tento presun majú mongoloidné lovecké skupiny zaznamenané vo svojich eposoch , piesňach a rozprávkych. Hovorí sa v nich o premiestňovaní zo spodu z Číny cez Koreu a obsadzovaní opustených miest a dedín. Tie však postupne zmizli. Napriek tomu na Sibíri zostala veľká časť Slovenoárijských lovcov , ale nie až tak ďaleko na severovýchode. Presúvali sa nielen na Sibír, ale aj popri pobreží ľadového oceánu až po SVÉTIU- ŠVÉDSKO, Dánsko, Fínsko - zaberajúc opustené sídliská Slovenoárijov. Tu máte aj tých slávnych UGROFÍNOV ku ktorým sa tak hlásia Maďari. Ako genetický pozostatok miešania s mongoloidmi sú práve Jakuti s veľkým percentom R1a. Ich dobytok , ktorý prežíva na voľnom poli mrazy -40 na voľnej paši so super mliekom s vysokým % tučnosti, ich kone - áno Sibírske KONE (!) jakutov - ktoré žijú na volnej paši rovnako ako dobytok dokazujú svoju starobilosť a dlhodobé cieľavedomé šľachtenie. Navyše - pravdepodobne tu začala genetická schopnosť prispôsobiť polovicu ( práve väčšinou R1a-Rb ) ľudstva spracovaniu mlieka !

Každý z vás má určite známeho- a možno ste ním aj sami- ktorý NEZNÁŠA MLIEKO- LEBO MU JE Z NEHO ZLE ! Pre polku ľudstva je mlieko vlastne mierne jedovaté a minimálne sa z neho dovracajú- dohnačkujú. TÍTO ĽUDIA NEMAJÚ GENETICKÝ PÔVOD V HAPLOTYPOCH VZNIKAJÚCICH NA SEVERE- SO SEVERSKÝM DOBYTKOM ! prispôsobeni bolo vynútené potrebou vitamínou- hlavne D, A - ktoré bez dlhšieho pobytu na slnku nie sú schopní severania mimo surové tuky z rýb a MLIEKA získať. / Mimo iné aj preto je krava vo Windii posvätná ! Aby to dodržiavali zdôvodnené to majú preto stotožnením Krišnu s kravou ( ZEUS /DIOS (DIO - DIV - DEVA - menil na býky) /
Inak povedané mongoloidný lovci mali od koho prebrať, ako sa hovorí na Orave nou-hou. Samozrejmá istá miera inovácie a prispôsobenia sa nie je ani im cudzia. Bez debaty - nemienim tu zastávať žiadne eltárstvo. A keď hovoríme o superzbraniach - tak máme na mysli už tie vrcholné vývojové štádiá skladancov- Skítske a ďalej. Tie hokejkové luky- ktoré práve Koriaci používajú dodnes sú niečo ,ako motokára oproti Formule 1.

[Obrázek: Snimekobrazovky20191118v22.13.28rnkb.png]

[Obrázek: Snimekobrazovky20191118v22.14.202oth.png]
Odpovědět
#52
chlapci, veľmi zaujímavá debata...zaslúžila by si samostatnú tému, aj z toho dôvodu, že sa nejedná len o kompozitné luky, ale má široký záber. A o tom mlieku ma to zaujíma zvlášť, pretože v súčasnosti, keď je neskutočné množstvo teórií o výžive, je v móde zatracovať mlieko (argumenty sú rôzne: človek je jediný cicavec, ktorý pije mlieko iných živočíšnych druhov - ale aj taká mačka, ak má možnosť, sa napije kravského mlieka Smile; človek vôbec si prírodu všeobecne prispôsobuje, ak chce prežiť, sám sa z nej vyčlenil, takže ťažko povedať, čo je prirodzené a čo už nie...)
Mne mlieko chutí, aj keď ho už nepijem (radšej pivo Smile, ale syry a všetky mliečne výrobky mám rád. Asi aj preto sa cítim Slovanom Smile
Odpovědět
#53
Nie že by som nemal rád dejinné súvislosti, ale som vedecky opatrný.
Pohyb genetických skupín je aplikovaná teória - základ tvorí genetika, ktorá skúma samotnú DNA a na základe týchto poznatkov je navrhnutá metóda, metóda sledovania istých častiach DNA, ktoré sú navrhnuté ako tie, u ktorých sa vypozorovala nejaká zmena/mutácia v priebehu vývoja ľudstva a preto sa zobrala ako vodítko pre výskum vývoja človeka a jeho pohybu po tejto planéte. DNA samotná je obrovská a ako tak genetika pozná len maličké časti, no i tak sa používa sledovanie genetických variácií ako dosiaľ JEDINÉ možné vodítko - lebo iné jednoducho nemáme.
Preto sú vedci aj opatrní pri svojich záveroch čo je v príkrom kontraste so spájaním mýtov o modrookých Árijcoch s haploskupinami - to je inak sranda, že s týmto termínom operuje pomaly každý diskutujúci na vedy.sk, ako keby mal doktorát z genetiky a pritom o tom vie kuloví.
Nie som proti mýtom, otvorenej mysle, novým obzorom a výskumom - len to musí byť naozaj výskum, o to mi ide.
Etymologicko-lingvistické žonglovanie s našimi slovanskými jazykmi, ktoré majú kopu prípon a predpôn a "dokazovanie" pomocou prešmyčiek, že pomaly každé slovo na svete je vlastne Slovanské, nie je u mňa veda.
To, čo naznačujem, je Occamova britva - naozaj nepotrebujem k výskumu vývoja kompozitného luku nadradenú/vyššiu rasu - ozaj, prečo znova "vyššia/nižšia rasa", "Árijci", "odhaľovanie pravého pôvodcu písma, vynálezov a múdrosti ľudstva" ? To je ako cez kopirák zpred 80 rokov, ani len slovo Árijci sa nezmenilo.
A to, či sa cítim Slovanom, alebo nie....ani nie. Len čo viem, tak mám predkov Nemcov, Maďarov, Slovákov, dokonca černocha, a to čo neviem, sa dá ľahko domyslieť, Turci, Tatári, Mongoli, Avari, Huni, Kelti, Markomani, Sasi, Ilýri a čo ja viem ešte kto sa tu mohol premlieť.
Je mi to úplne jedno, aký je kto národnosťou. Podstatné je, že sme ľudia a podstatnou otázkou je, čo na tomto svete budeme robiť a čo to okolo nás je, čo to je za zázrak, ktorému hovoríme Vesmír.
Prieť sa o to, kto bol prvý a viac vyvinutý mi pripadá rovnako zbytočné, ako keby sa mravci v mravenisku preli, z ktorého mraveniska pochádzajú, či "z tej lúky", alebo "od toho veľkého dubu" a pritom majú okolo seba obrovský zázračný les, plný najrôznejších tvorov. Navyše, čo dobré môže z toho vzísť?

Radšej sa bavme o kompozitných lukoch. To je zaujímavé, a ty si jeden z najskúsenejších v tomto stredoeurópskom regióne, keďže už máš nejaké tie výsledky za sebou....a rád by som videl, či sa ešte niekto venuje kompozitným lukom na Slovensku. Lebo v Čechách sa to rozbehlo....

Nikomu jeho názor neberiem, hoci - a to ma osobne mrzí - sa nechávam vtiahnuť do vášnivých diskusií, čo je zbytočné, lebo to rozdeľuje ľudí.

ADMIN: presuň prosím túto debatu niekde inde.
Odpovědět
#54
Dusan, úplne s tebou súhlasím.
Určite autorom jedného úspešne vyrobeného kompozitného luku -tureckého - (po mnohých pokusoch) je Elév (neviem, či aj na tomto fóre je pod touto prezývkou)...
Mňa by zaujímalo (niekto to tu spomínal), že na brucho by použil aj bazu, že je to drevo odolné tlaku. Z bazy som ešte nerobil, nejakú mám usušenú, ale zdá sa mi dosť "riedke"...
Odpovědět
#55
Keď sa podarí presunúť do samostatného vlákna- odpoviem. Je to na veľa odpovedí.

Čo sa skladancov týka- nviem o nikom novom. David si vyskúšal niekoľko variánt - naposledy čo som zachytil aj indiánsky celorohový z muflóna. Ale robí to asi hlavne preto, aby sám sebe dokázal, že to zvládne. V Čechách ide hlavne o terčovú streľbu - neviem, že by tam bola tá "nezmyselná" túžba , ktorej som prepadol- dosahovať diaľkové rekordy. Bodaj by. Teda - dosahovať rekordy by chceli, ale o výrobu takého luku ide. A samozrejme aj šípov.

Sťahoval som sa a pri pohľade na to množstvo materiálu, ktorým som sa zásobil som pochopil, že ho je viac než dokážem využiť. Asi budem predávať. Ak by bol nejaký nový nadšenec - niečo určite z rohoviny, šliach či už stavbilizovaného dreva- alebo aj naohýbaného pustím. Sú za tým roky práce , hľadania, rezania, opracovávania a sušenia v neposlednom rade aj financií. Môže to však ušetriť veľa času a úsilai novému nadšencovy.

Elév s tím dávno skončil, myslím. Naposledy bol z neho kováč nožov. Aj to pred min. 5 rokmi. Baza nie. Ak by si chcel tzv. "Slovenský luk" - čo je len pracovný názov- lebo ide o nález z Ruska- kde sa prispôsobili mrazivému počasiu- a možno nedostatku rohoviny - a riešili to čisto drevom spojením Borievky a brezy. Breza na brucho a borievka , ako jadro. To všetko pokryté šľachami. Hokejka.

Ja s Dušanom nesúhlasím - čo sa dejín týka a ak bude priestor vysvetlím aj prečo.
Odpovědět
#56
Dusan1
nemyslel som bazu ako náhradu za roh (kompozit šľachy-drevo-roh), ale napr. chrbát bambus, brucho baza. Lebo fakt tu niekto tvrdil, že baza znesie veľký tlak...Taký "slabší" kvázi kompozitný luk Sleepy
Odpovědět
#57
V Čechách sa naozaj vypracoval Jirka Šoulák: TengriBows - je na FB, Ytube aj Insta.
dlhšiu dobu v tejto oblasti skúma a pracuje Jeneš

Na SK pokiaľ viem iba Igor robí šľachované luky, ale kompozity s rohovinou nie. Asi sme tu zistili, že je jednoduchšie si to kúpiť :-) keď už sú tu v relatívne blízkom okolí takí borci ako Alex Witenaar alebo Ivar Malde, alebo kúsok hore Kamil Bača z Poľska, ale dolu v Maďarsku je ich tiež zopár veľmi šikovných, v Rumunsku a Bulharsku tiež, v Srbsku tiež, v Taliansku tiež :-)

Už to nie je taká vzácnosť ako pred nejakýmu 10 rokmi.
Odpovědět
#58
To všetko sú tzv. "úžitkové skladance" - to čo mňa nezaujíma - ale je dobre, že aspoň to niekto robí. Česť ich práci.

Ja by som do Bazy na lepenie nešiel. Mám ju síce rád- ako rýchle drevo , ke'd treba rýchle celodrevo - ale svojou "výbušnosťou" je schopná kedykoľvek roztrhať luk a preto za prácu s lepením by som do toho nešiel. Možno keď tak separovaný jeden tlstejší letokruh- ale aj s tím je práca.

A bambus je šialene nebezpečný do dvojice - vyžaduje veľmi pvné stabilné drevo - preto aj ho lepia v kombinácii s tvrdými exotickými drevami. Bazu by skôr či neskôr roztrhal.
Odpovědět
#59
díky za odpoveď
Odpovědět
#60
Dusan1
tak sa ešte opýtam: ak teda lepiť z lamiel, ktoré naše drevo by si doporučoval na kompozit, ak by som uvažoval o kompozite čiste z dreva, to znamená na chrbát "ťahové" drevo, na brucho "tlakové" drevo, poprípade kombinácia chrbát bambus, brucho naše tlakové drevo...
Moja skúsenosť napríklad z jaseňom a dubom je taká, že majú podobnú štruktúru dreva, to znamená, že majú zreteľne oddeliteľné husté a riedke vlákna, a práve na ich rozhraní to drevo praská a láme sa. Výhodnejšie mi pripadajú homogénne drevá, ako je napr. breza, baza, lieska..len tie zas majú nižšie medze pevnosti v ťahu alebo tlaku, a taká lieska je síce doslova "gumová", ale zas chytí veľký set...
Takže otázka je, keď máš dosť skúseností s lepením, aká kombinácia by bola ideálna? Mám na mysli tvarovo luk podobný, ako urobil woodan (agát + šľachy) https://photos.app.goo.gl/4489aaLzycozARJSA. Je mi jasné, že nejaký "kórejský tvar", kde v nenapnutom stave sa oba konce dotýkajú,  je iba z dreva nereálny...

"Možno keď tak separovaný jeden tlstejší letokruh- ale aj s tím je práca."
Máš na mysli "vyseparovať" opatrne jeden neporušený letokruh...no pri baze to musí byť takmer nereálne, pretože tú, čo som vyrezal, bola skrútená až o 90 stupňov do vrtule...
Odpovědět


Přejít na fórum:


Uživatel(é) prohlížející toto téma: 2 host(ů)